Igor Ciel: Rozdiel medzi revíziami

''' Igor Ciel '''(*[[13. apríl]] [[1931]], [[Rožňava]] – † [[4. júl]], [[Bratislava2010]], [[2010Bratislava]]) bol [[slovensko|slovenský]] [[Divadlo (umenie)|divadelný]] a [[televízny [[režisér]], [[scenárista]], [[herec]] a [[učiteľ|pedagóg]].

Narodil sa [[13. Apríla]] [[1931]] v [[Rožňave]]. Osobne sa ale viac považoval za Brezňana, kde od detstva býval a študoval. Na gymnáziu navštevoval divadelný krúžok Jana Chalupku, kde sa prvý krát prebudil jeho záujem o divadlo. V ochotníckom divadle pôsobila ako herečka aj jeho matka, ktorá sa mu v jeho divadelných začiatkoch snažila pomôcť zdokonaliť sa. Jeho záujem o divadlo pretrvával aj naďalej a tak si podal prihlášku na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokú školu múzických umení]] v [[Bratislava|Bratislave]] na odbor divadelná réžia, kde ho však neprijali a tak začal študovať na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] divadelnú vedu a estetiku. Po štúdiu si podal prihlášku znova na [[VŠMU]], kde ho na druhý pokus už prijali. Hereckú tvorbu ho učil [[Andrej Bagar]] a réžiu [[Jozef Budský]]. Upozornil na seba réžiou chlapskej hry Herba Tanka: ''Tanková loď'' v Divadle mladých na Dunajskej ulici. Neskôr po doporučení pedagógov odišiel na moskovské divadelné učilište – [[GITISEGITIS]], kde si obohatil svoje divadelné vedomosti od popredných umelcov. Po návrate, v roku 1955 dokončil svoj odbor spolu [[Pavol Haspra|Pavlom Hasprom]] a [[Oto Katuša|Otom Katušom]]. Po škole, skôr ako by sa stal divadelníkom, bol na krátku dobu rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene (1955-1959) a neskôr v [[Nitra|Nitre]] (1960 – 1966). S výnimkou žilinského Divadla Petra Jilemnického hosťoval Igor Ciel vo všetkých mimobratislavských súboroch. Po odchode z [[Nitry]] v roku 1966 nastúpil ako režisér do [[Česko-slovenská televízia|Československej televízie]](ČST) v [[Bratislave]] do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. Vo svojich dielach spolupracoval s významnými slovenskými hercami a herečkami, ako napríklad [[Vlado Müller]], [[Jozef Kroner]], [[Štefan Kvietik]], [[Ladislav Chudík]], [[Michal Dočolomanský]], [[Zdena Studenková]], [[Emília VašáryováVášáryová]], [[Kamila Magálová]] atď. Je tiež známy tým, že pracoval takmer stále s rovnakým štábom. Jeho hlavným kameramanom bol [[Marián Minárik]], hlavným kostymérom [[MartinMilan Čorba]], výtvarníkom [[Ladislav Kupa]] a strihačstrihačom [[Ladislav Halama]]. Nakrútil viac ako stoštyridsať titulov, okrem televíznych filmov aj seriály, inscenácie i niekoľko dokumentárnych filmov. Do pamäti divákov sa však najviac zapísali jeho seriály: ''Parížsky mohykáni, Vivat Beňovský'' (1975), ''Louis Pasteur'' (1977), ''Barbora Rösellová'' (1979). Igor Ciel bol aj dlhoročným pedagógom na [[VŠMU]]. Na Divadelnej fakulte pôsobil od roku 1962, ale keď na fakulte otvorili v roku 1974 Katedru televíznej réžie, stal sa jej vedúcim. V školskom roku 1985/86 došlo k ďalšej zmene a katedra sa pretransformovala na Katedru filmovej a televíznej réžie a Igora Ciela nahradil na poste vedúceho [[Stanislav Párnický]]. Ciel v roku 1981 na škole obhájil vedecko-pedagogický titul docent a koncom roka 1989 bol menovaný za profesora. V roku 1990 stál pri formovaní [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení|Filmovej a televíznej fakulty]] [[VŠMU]], kde začínal ako jediný profesor a niekoľko rokov bol aj jej prodekanom. V 90. rokoch tiež pôsobil v rade [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] a v roku 1993 bol aj jej predsedom. Na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia vyučoval aj V [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] na [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémii umení ]](1998-2003). Igor Ciel bol nie len režisérom a pedagógom, ale tiež hercom. Debutoval v roku 1958 v hranom filme ''Posledný návrat'' v réžií [[Františka Kudláčka]]. Neskôr sa tiež objavil vo viacerých divadelných hrách, ako napríklad ''Rómeo a Júlia, Výstrel nik nepočul, Majitelia kľúčov''. Od roku 1956 bol ženatý s herečkou [[Alžbetou Poláčkovou]], s ktorou neskôr aj spolupracoval v niektorých divadelných hrách ako napríklad ''Dom pani Bernardy'', ''Nepriatelia'', ''Hosť'', ale aj v niektorých televíznych filmoch ako ''Nenávisť, Oceliari,'' ''Toreador''. Majú spolu dve deti, Hanu a Martina. S Hanou, ktorá študovala dramaturgiu a scenáristiku na [[FAMU]], tiež spolupracoval na tvorbe viacerých televíznych filmov, ako napríklad ''Magma, Predohra, Aj tak zajtra umriem''. Syn Martin vyštudoval filmovú a divadelnú vedu na [[VŠMU]] v [[Bratislave]], kde dnes pôsobí ako docent na Katedre audiovizuálnych štúdií. So svojim otcom spoluúčinkoval v televíznom filme [[Stanislava Párnického]] z roku 2000, ''Ticho po búrke''. Igor Ciel podľahol ťažkej chorobe 4. Júla 2010.