Jozef Zachar: Rozdiel medzi revíziami

Záver života prežil v piešťanskom Alzheimer centre, aj tu ho navštevovali dokumentaristi a médiá. Jozef Zachar zomrel krátko po deväťdesiatychdruhých narodeninách na Nový rok [[1. január]]a [[2013]] v Piešťanoch.

 

Divácky úspech zaznamenala jeho komédia Zmluva s diablom (1967), ktorá zarezonovala i v Nemecku. Zachar pre tamojšiu distribúciu dotočil do filmu niekoľko eroticky ladených scén. Pre nemecké publikum potom vytvoril aj dve kostýmové komédie – ''Komm, liebe Maid und mache (Poď, láska moja, a rob)'' a ''Alle Kätzchen naschen gern (Všetky mačky rady maškrtia)'' podľa rozmarných poviedok [[Honoré de Balzac]]a.

Vynikajúco herecky obsadený film bol pre Zachara debutovým. Podľa námetu a scenára Ivana Bukovčana, príbeh o mládeži a dvojtvárnosti sveta doselých bol určený pre mládež a zároveň mládeži nepístupný. rozpráva o piatich mladých dievčatách, ktoré neprávaom obvinili, že sa rozhodli prísť o panenstvo ešte pred maturitnou skúškou. Keďže dievčinky nevedia presvedčiť okolie o nespravodlivosti podozrenia z trucu sa rozhodnú ,,vec” skutočne zrealizovať.

== Dokumentárna tvorba a ''Psychodráma'' ==

V centre pozornosti je pacient psychiatrickej liečebne, človek, ktorý sa pokúsil o samovraždu a je v hlbokej depresii. Zachar v ''Psychodráme'' okrem psychických dôvodov obohacuje portrét i o sociálno-politické súvislosti individuálnej krízy osobnosti – pokus hlavnej postavy o samovraždu bol dôsledkom komunistického teroru proti jeho rodine na začiatku päťdesiatych rokov. Patrí k najlepším dokumentárnym dielam šesťdesiatych rokov v Československu. V ''Psychodráme'' Zachar spojil nakrúcanie terapeutických sedení tromi skrytými kamerami s obsadením hlavnej postavy študentom herectva, ktorý si pripomína vlastné predchádzajúce liečenie. Film kombinuje tradičné dokumentaristické metódy s aktuálnymi návratmi cinema direct k Vertovovi a jeho ,,kino-oku”

.

 

Názov signalizuje pastiersku tému a detviansky kraj vychýrený urastenými chlapmi s divokou letorou. V hlavnej úlohe baču Goliana [[Július Pántik]]. Film ''Očovské pastorále'' prináša obraz nedôvery k družstvám, šikanovanie ľudí pre chodenie do kostola (,,Podporujete náboženské prežitky”), a najmä celkom nové chápanie antagonizmu medzi bezzemkom a ,,kulakom”. Osou sporu Goliana a predstavenstva je vzťah k družstevnému majetku. Realizačná približnosť réžie však nedokázala naplniť možnosti scenára Štefana Sokola, ktorý poskytoval zaujímavé východisko pre konfrontáciu mravných hodnôt patriarchálnej minulosti a socializmu, ľudovej tradície a konzumného pokrokárstva. ''Očovské pastorále'' prináša v spracovaní témyslovenskosti rustikálnu robustnosť, vo výsledku mu však chýba bytostné tvorivé gesto, aké poznáme napríklad od ukrajinských tvorcov (Alexander Dovženko, Jurij Ilienko).

 

 

== Režijná filmografia ==