|
V polovici 50. rokov Smetanov rodinný život zasiahli vážne rany. Tri z jeho štyroch dcér – Gabriela, Bedřiška a Kateřina – zomreli a nažive zostala len Žofia.<ref name="Teige"/><ref name="H84">Holzknecht, s. 84.</ref> Smrť hudobne najtalentovanejšej dcery Bedřišky otca veľmi zasiahla a na jej památku skomponoval svoju dosiaľ najmodernejšiu a najvýznamnejšiu skladbu, ''Klavírní trio g moll'' (1855).<ref name="Grove2"/><ref name="H84"/><ref name="Habánová88">Habánová, s. 88.</ref> Ale i jeho manželku tieto tragédie zdrvili, navyše sa u nej začala prejavovať [[tuberkulóza]] a zmena povahy viedla k manželským nezhodám.<ref name="Habánová86"/><ref>Holzknecht, s. 84, 95.</ref>
jgjytfjyfkhjgvhjbhjb
=== V orgu (1856 – 1861) ===
[[Súborbásne]] fascinovaný.<ref name="Grove3">OTTLOVÁ, Marta. Smetana, Bedřich [Friedrich]. Grove…, Kapitola 3 In search of recognition abroad: Sweden, 1856 – 61</ref><ref name="H103">Holzknecht, s. 103.</ref>
Počas svojho pobytu vo Švédsku zložil postupne tri symfonické básne: ''Richard III.'' na námet [[tragédia|tragédie]] [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]], potom ''Valdštejnov tábor'' inšpirovaný prvým dielom [[Friedrich Schiller|Schillerovej]] valdštejnskej trilógie a nakoniec ''Hakon Jarl'' na základe [[epos]]u dánskeho básnika Adama Oehlenschlägera.<ref>Holzknecht, s. 105 – 115, 128 – 130.</ref>
[[Súbor:GöteborgFarewellConcert.jpg|thumb|left|Plagát k rozlučkovému koncertu v Göteborgu 19. marca 1861]]
Ako symfonická báseň bola možno pôvodne zamýšľaná i shakespearovská klavírna skizza ''Macbeth a čarodejnica''.<ref>Holzknecht, s. 120 – 121.</ref> V júni [[1859]] sa potom v Lipsku zúčastnil významného zjazdu umelcov v [[Lipsko|Lipsku]] na ktorom bol založený ''Allgemeines Deutsches Musikverein'' a vyhlásená tzv. novonemecká škola (''neudeutsche Schule'') v hudbe.<ref name="Grove3"/><ref name="H117">Holzknecht, s. 117.</ref><ref name="Honolka">
{{Citácia knihy
| priezvisko = Honolka
| meno = Kurt
| titul = Smetana, Bedrich
| zborník = Die Musik in Geschichte und Gegenwart
| vydavateľ = Bärenreiter-Verlag
| odkaz na vydavateľa =
| miesto = Kassel
| rok = 1986
| url = http://operone.de/komponist/smetanabio.html
| zväzok = 12
| strany = 781 a násl.
| jazyk = nemeky
}}</ref> Potom opäť navštívil Liszta a počul okrem iného prýv raz prelúdium k Wagnerovmu ''Tristanovi''.<ref name="Grove3"/><ref name="H117"/>
Prvý rok vo Švédsku strávil Smetana bez rodiny; vtedy nadviazal dlhoročné priateľstvo s Fröjdou Beneckovou (rod. Gumpertová, neskôr Rubensová).<ref>Holzknecht, s. 102 – 103.</ref> V lete zvyčajne navštevoval Čechy a na druhú sezónu sa vrátil na sever s manželkou.<ref name="H103"/> Kateřina Smetanová však trpela depresiami i fyzickou chorobou.<ref>Holzknecht, s. 106 – 107.</ref> V apríli 1859, pri predčasnom návrate do Prahy, zomrela cestou v Drážďanoch.<ref>Holzknecht, s. 116.</ref><ref name="Habánová92">Habánová, s. 92.</ref>
Leto toho roku trávil Smetana v [[Dobrovice|Chloumku]] u svojho brata Karola a bližšie sa zoznámil so svojou švagrinou Barborou (Betty) Ferdinandiovou (* 1840). Požiadal ju o ruku a orok neskôr, 10. júla 1860, sa s ňou oženil.<ref>Holzknecht, s. 117 – 118, 124.</ref> V medziobdobí, v decembri 1859, vznikla ako darček pre snúbenicu ''Bettina polka''.<ref>Holzknecht, s. 121 – 122.</ref> Čoskoro sa však ukázalo, že manželstvo bolo omyl: Betty necítila k o viac ako šestnásť rokov staršiemu skladateľovi lásku, nepriťahoval ju a nemala porozumenie pre jeho talent ani temperament; od polovice šesťdesiatych rokov žili už z väčšej časti oddelene. Najmä neskôr v čase choroby Smetana odcudzením a nezáujmom svojej manželky veľmi trpel.<ref>Holzknecht, s. 303 – 304, 372 – 375.</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Pražák
| meno = Přemysl
| odkaz na autora =
| titul = Smetanovy zpěvohry III : Dvě vdovy, Hubička, Tajemství
| vydavateľ = Za svobodu s. s r.o.
| miesto = Praha
| rok = 1948
| počet strán = 317
| strany = 125 – 126
}}</ref> Z manželství sa narodili dve dcéry, Zdeňka (* 25. september 1861) a Božena (19. február 1863).<ref>Holzknecht, s. 428 – 429.</ref> Smetana mal najbližší vzťah so svojou dcérou z prvého manželstva Žofiou, od 3. januára 1874 vydatej za lesníka Josefa Schwarza.<ref>Holzknecht, s. 432.</ref>
V tejto dobe už začínal byť nespokojný so svojim švédskym pôsobiskom. Bol to smútok po domove, ktorý najlepešie vyjadril v cykle štyroch poliek nazvanom ''Souvenirs de Bohême en forme de polkas'' (1859/60).<ref>Holzknecht, s. 126 – 127.</ref> Jeho denníkové zápisy i korešpondencia svedčia o zintenzívnení vlasteneckého presvedčenia.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Pražák
| meno = Přemysl
| odkaz na autora =
| titul = Smetanovy zpěvohry I : Braniboři v Čechách, Prodaná nevěsta
| vydavateľ = Za svobodu s. s r.o.
| miesto = Praha
| rok = 1948
| počet strán = 320
| strany = 30 – 32
}}</ref> Z popudu dr. Jana Ludevíta Procházky v roku 1860 zložil svoj prvý zbor na český text ''Píseň česká''.<ref>Holzknecht, s. 124 – 125.</ref> Súčasne však túžil naplniť svoje širšie umelecké ambície: „Nemôžem sa zahrabať v Göteborgu; musím sa vynasnažiť, aby sa moje skladby dostali do verejnosti, aby mi bola daná príležitosť k novej činnosti a popud k rozsiahlejšej práci. Preto len von do sveta, a to čo najskôr!“ (zápis v denníku z 31. marca 1861).<ref name="Habánová92"/><ref>Holzknecht, s. 126.</ref>
So Švédskom sa rozlúčil sériou koncertov v marci až máji 1861 ([[Štokholm]], [[Norrköping]], Göteborg) a hudobne tiež kompozíciou koncertnej etudy ''Vid strandem'' (''Am Seegestrande'', ''Na brehu morskom'').<ref>Holzknecht, s. 130 – 131.</ref> Návrat do Čiech nebol zo začiatku definitívne, Smetana sa naposledy pokúsil presadiť ako klavírny virtuóz vystúpeniami v Nemecku a Holandsku, ale s finančným neúspechom, ktorý musel zhojiť novým kratším pobytom v Göteborgu (marec až máj 1862).<ref>Holzknecht, s. 133 – 135, 137 – 138.</ref><ref>Pražák I, s. 36 – 37.</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Ottlová
| meno = Marta
| odkaz na autora =
| titul = Smetana Bedřich
| priezvisko2 = Ludvová
| meno2= Jitka
| zborník = Hudební divadlo v českých zemích: Osobnosti 19. století
| vydavateľ = Divadelní ústav
| odkaz na vydavateľa = Institut umění - Divadelní ústav
| vydavateľ2 = Academia
| odkaz na vydavateľa2 =
| miesto = Praha
| rok vydania = 2005
| isbn = 80-7008-188-0
| isbn2 = 80-200-1436-6
| strany = 489
}}</ref> Všetku svoju ďalšiu činnosť už sústredil na Prahu.
=== Späť v Prahe (1861 – 1866) ===
| 