Cenzor (staroveký Rím): Rozdiel medzi revíziami

'''Cenzor''' (lat. ''censor'') bol úradník v období republikánskeho [[Rím]]a poverený vykonávaním majetkového cenzu, kontrolovaním morálky občanov a zostavovaním senátu.

Pôvodne funkciu cenzorov vykonávali [[konzul (staroveký Rím)|konzuli]], od polovice [[5. storočie pred  Kr.|5. storočia pred  Kr.]] boli dvaja cenzori volení na [[stotinový snem|stotinovom sneme]] (''comitia centuriata''). Volili ich každých päť rokov a ich funkčné obdobie trvalo 18 mesiacov.

Základnou funkciou cenzorov bolo vykonať [[majetkový cenzus]] -  – ohodnotiť majetok každého rímskeho [[občan]]a a na tomto základe zaradiť občanov do príslušných majetkových tried, podľa ktorých sa schádzali na stotinovom sneme a vykonávali svoje [[občianske práva]].

Ďalšou povinnosťou cenzorov bolo zostavovanie [[senát (staroveký Rím)|senátu]]. Do zoznamu zaradili všetkých tých občanov, ktorí dosiahli určitý majetok (v období republiky 400 000 [[sestercius|sesterciov]]), prvý rímsky [[cisár]] [[Augustus]] zvýšil majetkový cenzus pre [[senátor]]ov na 1 milión sesterciov. Takisto prihliadali na to, či občan s určeným majetkovým cenzom zastával v minulosti nejaký úrad -  – preto museli do zoznamu senátu zaradiť všetkých bývalých cenzorov, [[konzul (staroveký Rím)|konzulov]], [[edil]]ov a [[Kvestor (staroveký Rím)|kvestorov]] do celkového počtu 300 [[senátor]]ov (za [[Sulla|Sullu]] stúpol počet senátorov na 600, za [[Caesar]]a na 900, Augustus opäť upravil počet senátorov na 600). Ak nebol dostatočný počet bývalých úradníkov, ktorých by zaradili do zoznamu senátorov, zaraďovali tam občanov, ktorí mali predpísaní majetok, hoci nezastávali predtým žiadny úrad (takýto politik sa nazýval [[homo novus]] -  – nový človek -  – bol ním napr. aj [[Marcus Tullius Cicero]]).

Po skončení svojej úlohy museli cenzori vykonať očistnú slávnosť -  – [[lustratio]], preto sa aj päťročné obdobie, v ktorom boli zvolení, nazývalo [[lustrum]].

* Lange, L.: Römische Alterthümer. I3, str. 291- – 321.

* Mommsen, Theodor: Römisches Staatsrecht, II2, 319- – 461.

* Madvig: Verfassung und Verwaltung des römischen Staates. I., 393- – 421.

* Herzog, E.: Geschichte und System der römischen Staatsverfassung. I., 754- – 797.

* Karlowa Römische Rechtsgeschichte. I., 229- – 249.

* Willems, P.: Le droit public Romain. str. 281- – 292.

* Mispoulet, J. B. : Les institutions politiques des Romains, I., 97- – 109.

* Soltau, W. : Über den Ursprung von Census und Censur in Rom (Verhandl. d. 36. PhilologenVersamml., str. 146- – 170.).