Tribún ľudu: Rozdiel medzi revíziami

'''Tribún ľudu''' bol plebejský úradník v starovekom [[Rím]]e, ktorý chránil záujmy [[plebejec|plebejcov]].

Po vzniku rímskej republiky v roku [[509 pred  Kr.]] ovládali politický život v Ríme predovšetkým [[patricij (staroveký Rím)|patricijovia]]. Široké ľudové vrstvy (plebejci) nemali prístup k politickým orgánom. V roku [[494 pred  Kr.]] sa plebejci, ktorí predstavovali väčšinu v rímskom štáte a tvorili hlavnú silu v rímskom vojsku, vysťahovali na Svätú horu a odmietali bojovať, pokiaľ im patriciovia nepovolili zriadiť si samostatný úrad tribúnov ľudu. Tento úrad mohli zastávať len občania z plebejských rodín. Tribúnov ľudu volili na [[plebejský snem|plebejskom sneme]] (contio plebis). Údaje o počtoch tribúnov sa líšia (volili ich dvoch, piatich alebo desiatich).

Úrad tribúnov ľudu mal od počiatku veľký význam v politickom živote Ríma. Najznámejšími tribúnmi ľudu v dejinách boli bratia [[Gracchovci]] (Tiberius v r. 133, Gaius v r. 123 a 122 pred  Kr.), ktorí sa snažili riešiť ťažké problémy rímskych občanov -  – bezzemkov. [[L. Cornelius Sulla]] svojim zmenami v rímskej ústave značne obmedzil moc tribúnov ľudu, stratili právo veta, nesmeli sa zúčastňovať zasadnutí senátu -  – museli len čakať na jeho rozhodnutie, ktoré potom oznámili plebejcom. Po Sullovej smrti bolo postavenie tribúnov ľudu opäť obnovené. Tento úrad sa stal v poslednom období existencie rímskej republiky taký významný, že mnohí patriciovia sa dali adoptovať do plebejských rodín, aby mohli zastávať tribunát (''transitio ad plebem'' -  – prechod k ľudu). Najznámejším bol [[Publius Clodius Pulcher]].