Tribún ľudu: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 13 bajtov ,  pred 6 rokmi
typo, replaced: - →  –  (3), pred Kr. → pred Kr. (3)
d (Bot: Odstránenie 37 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q190401))
(typo, replaced: - →  –  (3), pred Kr. → pred Kr. (3))
 
'''Tribún ľudu''' bol plebejský úradník v starovekom [[Rím]]e, ktorý chránil záujmy [[plebejec|plebejcov]].
 
Po vzniku rímskej republiky v roku [[509 pred  Kr.]] ovládali politický život v Ríme predovšetkým [[patricij (staroveký Rím)|patricijovia]]. Široké ľudové vrstvy (plebejci) nemali prístup k politickým orgánom. V roku [[494 pred  Kr.]] sa plebejci, ktorí predstavovali väčšinu v rímskom štáte a tvorili hlavnú silu v rímskom vojsku, vysťahovali na Svätú horu a odmietali bojovať, pokiaľ im patriciovia nepovolili zriadiť si samostatný úrad tribúnov ľudu. Tento úrad mohli zastávať len občania z plebejských rodín. Tribúnov ľudu volili na [[plebejský snem|plebejskom sneme]] (contio plebis). Údaje o počtoch tribúnov sa líšia (volili ich dvoch, piatich alebo desiatich).
 
Tribúni ľudu chránili záujmy plebejcov voči patricijským úradníkom, preto mali právo veta (z lat. ''veto'' = zakazujem). Mohli zrušiť alebo zastaviť rozhodnutie ktoréhokoľvek rímskeho úradníka alebo inej inštitúcie (napr. aj voľby, uznesenia iných snemov), pokiaľ poškodzovali alebo ohrozovali záujmy plebejcov. Dom tribúna ľudu mal právo [[azyl]]u, takže ktokoľvek sa mohol uchýliť do jeho domu a nemohol byť trestne stíhaný. Preto musel byť dom plebejských tribúnov otvorený 24 hodín denne. Plebejskí tribúni sa nesmeli vzdialiť z Ríma na viac ako 24 hodín. Tribúni ľudu boli osobne nedotknuteľní (lat. ''sacrosancti''), takže ktokoľvek zabil tribúna ľudu, musel byť potretsaný smrťou (prepadol pomste podsvetných bohov).
Tribúni ľudu zvolávali a riadili plebejské snemy, navrhovali zákony, mali právo zúčastňovať sa na zasadnutiach [[senát (staroveký Rím)|senátu]].
 
Úrad tribúnov ľudu mal od počiatku veľký význam v politickom živote Ríma. Najznámejšími tribúnmi ľudu v dejinách boli bratia [[Gracchovci]] (Tiberius v r. 133, Gaius v r. 123 a 122 pred  Kr.), ktorí sa snažili riešiť ťažké problémy rímskych občanov -  – bezzemkov. [[L. Cornelius Sulla]] svojim zmenami v rímskej ústave značne obmedzil moc tribúnov ľudu, stratili právo veta, nesmeli sa zúčastňovať zasadnutí senátu -  – museli len čakať na jeho rozhodnutie, ktoré potom oznámili plebejcom. Po Sullovej smrti bolo postavenie tribúnov ľudu opäť obnovené. Tento úrad sa stal v poslednom období existencie rímskej republiky taký významný, že mnohí patriciovia sa dali adoptovať do plebejských rodín, aby mohli zastávať tribunát (''transitio ad plebem'' -  – prechod k ľudu). Najznámejším bol [[Publius Clodius Pulcher]].
 
Pri formovaní rímskeho cisárstva sa úrad tribúnov ľudu stal jedným z hlavných úradov, ktorí si dávali udeľovať rímski [[cisár]]i (mal im zabezpečiť osobnú nedotknuteľnosť, mohli zvolávať ľudové zhromaždenia a presadzovať na nich zákony) každoročne a podľa toho je možné datovať mnohé udalosti.
75 709

úprav