Franská ríša: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 94.136.144.26 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 88.212.37.69 |
R |
||
Riadok 59:
severozápadná časť Galie s [[Paríž]]om; [[Austrázia]], severovýchodná časť Francúzska; [[Burgundsko]]).
V prvej polovici [[6. storočia]] sa Franská ríša rozprestierala už na celom území dnešného [[Francúzsko|Francúzska]] a západnej časti [[Nemecko|Nemecka]]. V [[7. storočie|7. storočí]] stratili franskí králi (z rodu Merovejovcov) faktickú moc a skutočnými vládcami sa stali M[[majordóm|ajordóm]]ovia.
V roku [[687]] majordóm Austrázie [[Pipin II.]] opäť trvalo zjednotil celú ríšu a stal sa zakladateľom dynastie [[Karolovci|Karolovcov]], ktorá však ešte nemala kráľovský titul. Dobyl aj pre [[pápež]]a územie Ravenského exarchátu. Majordóm [[Karol Martel]] ([[714]] - [[741]]) porazil [[moslim]]ov v bitke medzi mestami [[Poitiers]] a [[Tours]], a (732); tak zastavil ich prenikanie do vnútrozemia Európy z [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]]. Jeho syn [[Pipin Krátky|Pipin III. Mladší, Krátky]] poslal pápežovi [[Zachariáš]]ovi list, v ktorom sa spytoval, či môže byť kráľ bez moci, alebo má byť kráľom ten, kto vládne. Prinútil merovejovského kráľa Childericha III., aby vstúpil do kláštora a sám sa stal kráľom; predstavitelia dynastie tak od roku [[751]] získali kráľovský titul. Najvýznamnejším franským panovníkom bol [[Karol Veľký]] ([[768]] - [[814]]), ktorý od r. [[800]] prijal titul rímskeho cisára. Súdna reforma Karola Veľkého kodifikovala vývoj [[feudalizmus|feudalizmu]], lebo ňou sa vyššia právomoc vo vojenstve a súdnictve stala [[atribút]]om pozemkového vlastníctva. Takisto pripel ku kultúre reformou písma - [[mních]] Alkunín zaviedol latinskú minuskulu. Vo Franskej ríši najlepšie možno sledovať vznik feudalizmu.
| |||