|
[[Súbor:Influenza A virus - negative stain image TEM.JPG|thumb|Vírus chrípky]]
*
'''Vírus''' je častica pozostávajúca z jadra nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA) vloženej do proteínovej schránky infikujúca živé bunky v biologických organizmoch. Vírusy zaraďujeme medzi nebunkové organizmy (''Subcelullata''). Vírusy sú obligátne [[bunka|intracelulárne]] [[parazit]]y, znamená to, že sa môžu reprodukovať iba vo vnútri živej bunky, pretože nemajú vlastný proteosyntetický aparát. Počas replikácie vírusov v hosťovskej bunke môže dôjsť k poškodeniu DNA bunky alebo k jej alternácii. Zdravé ľudské telo reaguje na vírusy produkciou antivírusových proteínov [[interferónov]], ktoré zabraňujú prechodu infekcie na susedné bunky. Niektoré vírusy mutujú neprestajne, takže hosťovské telo nie je schopné vyvinúť si permanentú odolnosť ako napríklad [[AIDS]] a [[Horúčka Lassa]], ktoré pravdepodobne prešli na ľudí z iných cicavcov. Veda o vírusoch sa nazýva [[virológia]]. Americkí vedci dokázali, že vírusy sa dokážu do ľudskej DNA pevne zabudovať a sú dokonca dedičné.<ref>''bild der wissenschaft: Vererbte Viren'', 1/2009, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 9</ref> V roku [[2008]] bol francúzskym výskumným tímom okolo [[Didier Roult|Didiera Roulta]] objavený vírus ''Sputnikvírus'', ktorý napáda iné vírusy. Bol začlenený do novej skupiny [[virofágy]].<ref>bild der wissenschaft: ''Wenn Viren Schnupfen kriegen'', 12/2008, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 32-33</ref>
== Terminológia ==
Termín ''vírus'' sa zvyčajne používa na častice infikujúce [[eukaryot]]ické bunky. Parazity [[prokaryot]]ických buniek ([[baktéria|baktérie]] a podobné organizmy) nazývame termínmi '''bakteriofág''' alebo len '''fág'''. Na označenie jedinej vírusovej častice sa používa názov '''virión'''. Ich výraznou vlastnosťou je schopnosť množiť sa v živých bunkách definovaný ako absolútny biotropizmus.
== Stavba viriónu ==
Vírusy sa typicky skladajú z dvoch a viac funkčných súčastí:
* genetická informácia vo forme [[nukleová kyselina|nukleovej kyseliny]] - [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] alebo [[RNA]]
* kapsid (nazývaný tiež hlavička) - [[proteín]]ový obal, zložený z kapsomér, v ktorom je uložená genetická informácia
* niektoré vírusy majú aj ďalšiu obalovú vrstvu zloženú z [[lipid]]ov a [[glykoproteín]]ov.
* niektoré vírusy majú aj ďalšie funkčné proteínové súčasti, ako sú rôzne stopky, doštičky, tŕne, nožičky a pod.
Telo vírusu môže mať viacero tvarov, medzi najznámejšie patria skrutkovitý tvar (helikálny), bičíkatý tvar (komplexný) alebo 20-sten (ikozaedrálny).
== Životný cyklus vírusu ==
=== Lytický cyklus ===
Ako lytický cyklus sa označuje taký životný cyklus vírusu, pri ktorom nastáva deštrukcia (''lýza'') hostiteľskej bunky. Je charakteristický najmä pre bakteriofágy. Cyklus modelových bakteriofágov (fág λ, T4 alebo T7) trvá 20-40 minút.
==== Pokojová fáza ====
Vírus prežíva mimo hostiteľskej bunky v podobe kompletného viriónu.
==== Infekcia ====
# '''Adsorpcia.''' Prichytenie vírusovej častice (viriónu) na povrch bunky. Daná bunka musí byť citlivá na daný vírus - musí mať na povrchu charakteristické štruktúry ([[ligand]]y), na základe ktorých ju virión rozpozná ako vhodného hostiteľa.
# '''Penetrácia.''' Prienik nukleovej kyseliny do vnútra bunky. V prípade lytického cyklu preniká do bunky celý virión- v prípade rastlinných,živočíšných viriónov, a to pinocytózou. Obal vírusu sa následne degraduje v cytoplazme.
# '''Eklipsa.''' Doslova ''zatmenie''. Je to fáza, v ktorej nie sú vo vnútri bunky viditeľné žiadne infekčné vírusové častice, takže nie je možné svetelným alebo elektrónovým [[mikroskop]]om rozoznať, že je bunka infikovaná. Počas eklipsy prebiehajú biosyntetické procesy. Fág využíva nukleosyntetický a proteosyntetický aparát hostiteľskej bunky na syntézu vlastných enzýmov, štruktúrnych proteínov a na replikáciu vírusovej nukleovej kyseliny. Začne sa [[transkripcia]] génov z DNA vírusu.
# '''Maturácia.''' Dozrievanie, zostavovanie kompletných nových viriónov.
==== Uvoľnenie ====
Celý proces končí lýzou (zánikom) bunky a uvoľnením nových viriónov do prostredia, kde infikujú ďalšie bunky a proces sa opakuje. Bunku a jej štruktúry degraduje vírusový enzým ''lyzozým''.
=== Lyzogénny cyklus ===
Ako lyzogénny cyklus sa označuje taký životný cyklus vírusu, pri ktorom nenastáva obligátna deštrukcia (''lýza'') hostiteľskej bunky. Má sa za to, že je evolučne mladšou formou vírusového životného cyklu, kedy sa vírusy „naučili“ nezabíjať svojho hostiteľa. Fágy, ktoré sa môžu rozmnožovať buď lytickým, alebo lyzogénnym cyklom, sa nazývajú lyzogénne fágy alebo temperované fágy.
==== Latentná fáza ====
Po penetrácii prebieha eklipsa lyzogénneho cyklu trochu odlišným spôsobom - spustí sa transkripcia DNA vírusu, ale ako prvé vznikajú [[represor]]ové [[proteín]]y, ktoré zastavia ďalšiu transkripciu vírusovej DNA. Procesom [[rekombinácia|rekombinácie]] sa vírusová DNA začlení do genetického materiálu bunky a stáva sa jeho súčasťou. Eklipsa sa zastavuje a cyklus vstupuje do latentnej fázy.
==== Provírus ====
Vírus začlenený do DNA hostiteľskej bunky sa nazýva provírus, alebo perzistentný vírus. Keď sa hostiteľská bunka rozmnožuje, kopíruje spolu s vlastným genetickým materiálom aj provírus a odovzdáva ho dcérskym bunkám. Vírus sa tak ''de facto'' rozmnožuje bez toho, že by zabil hostiteľskú bunku.
==== Aktivácia ====
U provírusov môže dôjst k spontánnej reaktivácii a k derepresii transkripcie štruktúrnych génov. Latentná fáza sa preruší, dokončí sa eklipsa a dochádza k maturácii viriónov. Provírus vstupuje do lytického cyklu a po deštrukcii hostiteľskej bunky sa uvoľňujú infekčné vírusové častice.
==== Začlenenie vírusu do genómu bunky ====
* '''Dvojvláknový [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] vírus''': Dochádza k priamemu včleneniu genetickej informácie vírusu do genómu hostiteľskej bunky.
* '''Jednovláknový [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] vírus''': Vírus si dosyntetizuje druhé vlákno DNA a následne začlení svoju genetickú informáciu do genómu bunky.
* '''Retrovírus:''' Špecifická skupina [[RNA]] vírusov obsahuje gén, ktorý kóduje [[enzým]] [[reverzná transkriptáza]] (RNA-závislá DNA [[polymeráza]]). '''Reverzná transkriptáza dokáže prepísať [[RNA]] vírusu do [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]], ktorá sa začlení do genómu bunky.'''
== Ochrana proti vírusom ==
=== Prokaryoty ===
Baktérie môžu byť rezistentné voči vírusom vďaka mutácii, ktorá blokuje jeden z krokov vírusového cyklu. Veľmi často je to mutácia v nejakom proteíne bunkovej steny, takže vírus „nerozozná“ svojho hostiteľa a nedochádza k absorbcii.
=== Eukaryoty ===
Bunky živočíchov sa pri vírusovej infekcii bránia produkciou [[interferón]]ov. Interferóny sa uvoľňujú do tkanív a krvného obehu a slúžia ako signál pre zdravé bunky, že inde dochádza k vírusovej infekcii.
== Niektoré vírusové ochorenia ==
=== Ľudské ochorenia ===
* [[bradavica (ochorenie)|bradavice]] (''verruca'')
* [[papilóm]]y (''papilloma'')
* [[chrípka]] (''influenza'')
* [[žltačka]] (''hepatitis'')
* [[osýpky]] (''morbilli'')
* [[jednoduchý opar]] (''herpes simplex'')
* [[pásový opar]] (''herpes zoster'')
* [[detská obrna]] (''poliomyelitis'')
* [[ružienka]] (''rubeola'', ''rubella'')
* [[príušnica]] (''mumps'')
* [[mononukleóza]]
* [[besnota]] (''rabies'')
* [[HIV]]
* [[vírusová gastroenteritída]]
* [[virálna hemoragická horúčka|virálne hemoragické horúčky]] (''Ebola'', ''Marburg'')
* [[žltá horúčka]]
=== Veterinárne ochorenia ===
* [[slintačka krívačka]]
* [[parvoviróza]]
* [[psinka]]
== Referencie ==
| 