Tomáš Akvinský: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Ľudské poznanie: wikilinky |
|||
Riadok 75:
=== Náuka o bytí a postoj k problému univerzálií ===
Tomáš Akvinský využíva vo svojej [[metafyzika|metafyzike]] [[Aristoteles|Aristotelovu]] [[ontológia|ontologickú]] terminológiu (možnosť a skutočnosť, podstata a existencia, [[substancia (filozofia)|substancia]] a [[akcidens (filozofia)|akcidencia]], látka a forma). Vychádza z jeho chápania kategórie bytia a smeruje tak k postulovaniu [[transcendencia|transcendentného]] bytia – [[Boh]]a.▼
▲====== Tomáš Akvinský využíva vo svojej [[metafyzika|metafyzike]] [[Aristoteles|Aristotelovu]] [[ontológia|ontologickú]] terminológiu (možnosť a skutočnosť, podstata a existencia, [[substancia (filozofia)|substancia]] a [[akcidens (filozofia)|akcidencia]], látka a forma). Vychádza z jeho chápania kategórie bytia a smeruje tak k postulovaniu [[transcendencia|transcendentného]] bytia – [[Boh]]a. ======
Možnosť ako potencia je schopnosťou konania resp. schopnosťou ustavičného premieňania sa, zatiaľ čo skutočnosť ako akt je už realizáciou potencie, t. j. zmeny. Pomocou sledu realizácie možností prostredníctvom aktov Tomáš podobne ako [[Aristoteles]] vysvetľuje pohyb a stáva sa mu to jedným z argumentov v prospech [[Boh|Božej]] existencie.
Riadok 91:
Tomáš Akvinský neverí, že existencia [[Boh]]a je jasnou, samozrejmou a vrodenou pravdou. Aj preto odmieta [[a priori|apriórny]] tzv. [[ontologický dôkaz Božej existencie]] z pera [[Anselm z Canterbury|Anzelma]], keďže nemožno poznať podstatu [[Boh]]a. Tomáš je presvedčený, že existenciu Boha treba zdôvodniť, pričom verí, že sám rozum je schopný pravdu o Božom jestvovaní spoznať. Predstavuje nám tak päť dôvodov jestvovania Boha, ktoré sa nazývajú aj „piatimi cestami k Bohu“. Tieto [[a posteriori|aposteriórne]] argumenty filozof vysvetľuje vo svojej Teologickej sume, pričom i tu je cítiť výrazný vplyv [[Aristoteles|Aristotela]]. Sú nimi tieto:
:1. '''Dôkaz z pohybu''' – Zmyslová skúsenosť potvrdzuje, že niečo v tomto svete je pohybované. Pohyb je však vlastne zmena, je to uvádzanie niečoho z možnosti do skutočnosti (z potencie do aktu). Lenže z možnosti do skutočnosti môže byť niečo uvedené len tým, čo je skutočné, pričom logicky platí, že nič nemôže byť v tom istom vzťahu
:2. '''Dôkaz z účinnej príčiny''' – Tu Tomáš vychádza z postrehu, že všetko okolo nás má akosi kauzálne odôvodnenie; všetko vnímateľné súcno naznačuje sled príčin a následkov, pričom evidentne nič nemôže byť príčinou seba samého, lebo by to znamenalo, že jestvovalo prv, než vlastne začalo jestvovať, čo je nezmysel. Opäť možno badať sled príčin, v ktorom nemôžeme podľa Tomáša postupovať donekonečna, lebo pripustenie prvotnej príčiny, jestvujúcej v nekonečne, je to isté ako tvrdiť, že niet prvej príčiny, a teda ani niet žiadnych iných príčin a následkov. Dospejeme teda znovu k prvotnej príčine, ktorá je nezapríčinená, a tou je podľa Tomáša [[Boh]].
Riadok 175:
"Páčením sa kontempláciou sa vyznačuje krása v širšom zmysle slova."
=== Krása v užšom zmysle ty kár ===
"Krása spočíva v proporcii častí a farieb alebo v primeranom tvare a farbe. Ide tu o krásu telesnú (''pulchritudi corporis''), čiže vonkajšiu krásu, ktorá sa odlišuje od duchovnej, čiže vnútornej krásy."
| |||