Zbor povereníkov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
+ref |
|||
Riadok 9:
Povojnový Zbor povereníkov začal pracovať 18. septembra v Bratislave. Na jeho čele stála odteraz osoba - Predseda ZP (prvý bol [[Karol Šmidke]], potom od 1946 - 1950 [[Gustáv Husák]]). Prvý povojnový (teda šiesty) ZP nebol volený, ale obsadzovaný paritne zástupcami [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] a [[Komunistická strana Slovenska (1939 – 1948)|Komunistickej strany Slovenska]]. Jeho činnosť veľmi obmedzila [[pražské dohody|tretia pražská dohoda]], ktorá rozhodla, že bude podriadený vláde Česko-Slovenska.
Po voľbách roku 1946 SNR 14. augusta 1946 vytvorila nový ZP (v technickom poradí siedmy, ôsmy atď.) na čele s G. Husákom a v podobe, ktorú zaviedol [[Košický vládny program]]. Bola to zjednodušene povedané slovenská vláda s veľmi obmedzenými právomocami. Z česko-slovenského hľadiska išlo o prejav asymetrickej výkonnej moci, lebo v Česku obdobný orgán vytvorený nebol. Počet členov bol 13. Vo februári 1948 G. Husák povereníkov za Demokratickú stranu (riadne zvolených vo voľbách) vylúčil s odôvodnením, že sa demisia ministrov ich strany týka aj ich. 6.3.
Kompetencie ZP boli po roku 1948 postupne niekoľkokrát zmenšované, hoci počet povereníkov jedenásteho ZP (1954-1956) bol zvýšený na 17, dvanásteho (1956-1960) na 15. ZP zanikol 11.7. 1960 prijatím Ústavy ČSSR, podľa ktorej jeho kompetencie prevzala SNR, ktorá sa vtedy stala jednotným zákonodarným, vládnym a výkonným orgánom.
|