Bernolákovčina: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 1 523 bajtov ,  pred 5 rokmi
chýba zhrnutie úprav
(→‎Jazyková charakteristika: nadbytočná medzera)
'''Bernolákovčina''' (iné názvy: '''Bernolákova (spisovná) slovenčina, Bernolákova kodifikácia spisovnej slovenčiny, bernolákovská slovenčina''', staršie: '''bernoláčtina''') bola prvá kodifikovaná forma (spisovnej) slovenčiny s nárokom na celospoločenskú platnosť, podrobne opísaná v normatívnych príručkách. Ustanovil ju v roku [[1787]] [[Anton Bernolák]] na základe [[kultúrna západoslovenčina|kultúrnej západoslovenčiny]] s niektorými prvkami stredoslovenského nárečia a s fonologickým pravopisom.
 
Obdobie bernolákovskej kodifikácie spisovnej
Obdobie bernolákovskej kodifikácie spisovnej slovenčiny súviselo s vystupňovaným národnouvedomovacím procesom na územiach Rakúskej monarchie. Osobitný význam malo zriadenie seminára pre výchovu kňazov na Bratislavskom hrade, ktorí mali v duchu reforiem pôsobiť medzi slovenským ľudom. Tento novozriadený seminár sa stal ideovou i organizačnou základňou [[bernolákovci|bernolákovského hnutia]]. Jadrom tohto hnutia bola skupina vlasteneckých filológov (tak sa sama nazývala), ktorá pochopila, že šíriť vzdelanie a osvetu medzi pospolitým ľudom a strednými vrstvami možno len zrozumiteľným a kultivovaným jazykom. Z tohto presvedčenia potom vznikla prvá spisovná forma slovenčiny — bernolákovčina.
 
==Dielo BernolákaBernolákabol ==
Bol to riadna lemra - Nerobil absolútne nič -
Preskúmať vtedajší stav a schopnosť slovenčiny plniť funkciu spisovného jazyka a súčasne sformulovať kodifikačné pravidlá v jej hovorenej i písanej podobe sa podujal [[Anton Bernolák]] ([[1762]]—[[1813]]). Začal kritikou dovtedajšieho stavu používania slovenčiny a poznatky zhrnul v diele [[Dissertatio philologico-critica de literís Slavorum]] (1787). K nemu pripojil normatívny spis [[Orthographia]] ([[1787]]), v ktorom sa kodifikuje výber grafém a ich používanie, výslovnosť, písanie veľkých písmen a interpunkcia. Gramatiku kodifikovanej slovenčiny opísal v knihe [[Grammatica Slavica]] ([[1790]]) a tvorenie slov v spise [[Etymologia vocum slavicarum]] ([[1791]]). Súčasne pripravoval aj slovník, ktorý však vyšiel až po jeho smrti pod názvom [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]] ([[1825]]-[[1827]]).
 
==Pôvod ==
Anonymný používateľ