Anatólske jazyky: Rozdiel medzi revíziami

'''Anatólske jazyky''' alebo '''chetitsko-luvijské jazyky''' alebo '''maloázijské jazyky''' sú vymretá vetva [[indoeurópske jazyky|indoeurópskych jazykov]], ktorou sa hovorilo v staroveku (pred narodením Krista) v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] (Anatólii): v dnešnom [[Turecko|Turecku]] a severnej [[Sýria|Sýrii]].

 

Patrili k nim:

*[[chetitčina]]

Tieto jazyka sa vyvinuli z hypotetickej praanatólčiny, ktorá sa neskôr rozdelila na západnú praanatólčinu (tá neskôr zas na (a) lýdčinu a (b) ostatné) a chetitčinu.

 

Podľa najrozšírenejšej teórie prišli nositelia týchto jazykov do [[Malá Ázia|Malej Ázie]] pravdepodobne z dolného [[Volga|Povolžia]] v dvoch vlnách (luvijskej a chetitskej) cez [[Kaukaz]] či [[Balkán]].

 

Práve zo skupiny anatólskych jazykov pochádzajú najstaršie písomné záznamy indoeurópskeho jazyka vôbec, [[Chetitčina|chetitské]] [[Klinové písmo|klínopisné]] texty na hlinených tabuľkách z čias okolo roku [[1600 pred Kr.]] Chetitčina, rozlúštená [[Bedřich Hrozný|Bedřichom Hrozným]] v rokoch [[1916]]-[[1917]], je bohato doložená nálezmi tabuliek zo [[17. storočie pred Kr.|17.]]-14. storočia pred Kr. Chetitčine bola blízka [[palajčina]], takisto písaná klinovým písmom, ktorá vymrela niekedy v 13. stor. pred Kr.

 

 

Neskorými príkladmi (pravdepodobne) anatolských jazykov, ktoré poznáme len z hŕstky nápisov na hroboch a [[Mince|minciach]], pochádzajúcich z obdobia okolo 2. storočia pred Kr. sú [[pisidčin]]a a [[sidetčina]]. Aj tieto jazyky sa písali gréckym písmom. Ich zaradenie do anatólskych jazykov je sporné, ale zvyknú sa zaraďovať aspoň medzi indoeurópske jazyky, hoci ani také zaradenie nie je isté.

 

 

[[de:Anatolische Sprachen]]

[[en:Anatolian languages]]