Hôrka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Časti obce: presun zo samostatných článkov, spojenie |
|||
Riadok 38:
== Časti obce ==
{{sekcia bez zdroja}}▼
Delí sa na časti
=== Hurka ===
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1346. Existenciu Hôrky už pred rokmi jej písomnej zmienky priamo dokladá spor Lacka voči Matúšovi a Jánovi, synovi Mikuláša z Barce z roku 1350 o tunajšie majetky, ktoré Lacko vydokladoval voči druhej strane dedičov staršími listinami na svoj majetok.
Dnešný názov obce sa po spomínanom a ustálenom pomenovaní Bozafalua vyskytuje až od roku 1506.
=== Kišovce ===
Prvá písomná zmienka je z roku 1311.
Po objasnení najstarších dejín vystávajú v 14. storočí nové majetkové spory. Tiahli sa od roku 1311 až do roku 1349, keď celú záležitosť uzavrel s ustanovaním večného mlčania sudca Pavol. Početné dedičné nároky riešil na žiadosť kartuziánov zo Skaly útočiska a Matúša.
S druhým podstatným pomenovaním Kišoviec sa stretávame pravidelnejšie od roku 1344. Po búrlivom začiatku 14. Storočia sa v jeho druhej polovici vytrácajú z prameňov zmienky o Kišovciach a strácame tak kontinuitu vlastníckych vzťahov.
Pozoruhodné postavenia a slobody kopijníckych poddaných nie len v Kišovciach dokumentuje svedecká listina župana spišských kopijníkov.
Významní šľachtici z Kišoviec vystupujú v mandáte uhorského kráľa Mateja. Z Kišoviec pochádzali viacerí predstavitelia kopijníckej samosprávy. Za jedného z najvýznamnejších treba v druhej polovici 13. storočia považovať Mikuláša Šedivého.
=== Prímovce ===
Len necelých 5 rokov po udelení výsad spišským kopijníkom sa stretávame s prvou listinou pre kataster dnešnej Hôrky. Vznikli na území Gulz predanom v roku 1248 Pirinovi. Pretože po ňom dostali svoje meno, ich vznik predpokladáme až po tomto roku, v druhej polovici XIII. storočia. Vyplýva to napokon aj so samotnej kúpno-predajnej zmluvy potvrdenej panovníkom, ktorá vyslovene povoľuje Pirinovi založiť na tomto území svoje nové sídlo.
Prvá priama písomná zmienka o Prímovciach pochádza zo 14. apríla 1312. Vtedy sa pred Spišskú kapitulu dostavil " Dytricus, filius Suur de villa Pyrin", aby si nechal vyhotoviť hodnoverný odpis najstaršej listiny k svojej dedovizni z roku 1248.
Nasledovnú listinnú zmienku nachádzame už v roku 1371 a prináša nám viaceré zaujímavé zistenia o rozrode Pirinových potomkov aj o rozvoji obce. Rovnako je listinou potvrdený zdarný rozvoj dediny so všetkými náležitosťami, z ktorých, z hľadiska infraštruktúry, je tu najvýznamnejší spomenutý mlyn.
Prímovce ostali vo vlastníctve Piriniových dedičov, žiaľ, viackrát sa s nimi v listinách nestretávame. Nasledujúca písomná zmienka o Prímovciach je až v roku 1376 a nechal si ju u hodnoverného miesta vyhotoviť už Vavrinec, syn Jakuba z Jakloviec.
Nevedno, ako sa Prímovce dostali do vlastníctva Levoče, no nepochybne sa tak stalo až koncom 14. storočia.
=== Svätý Ondrej ===
▲{{sekcia bez zdroja}}
Prvá zmienka o Svätom Ondreji pochádza až z 24. júna 1315. Územie tejto kopijníckej obce patrilo pôvodne Mikulášovi Šedivému bolo súčasťou jeho majetkov v roku 1273 chotár neskoršieho sv. Ondreja v rozlohe jedného poplúžie odpredal Mikulovi, synovi Rothena. O štvrťročie neskôr v roku 1298, územie kontinuálne vlastnil Mikulov syn Mikul, označený ešte ako „ de Zeek“. No už v tomto období sa na vymedzenom území musela rozvíjať dedina, v ktorej si okolití kopijníci v roku 1280 vymohli postaviť svoj kostol, podľa patrocínia ktorého dedina aj získala svoje meno Svätý Ondrej.
| |||