Tajga: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
vbuzhk |
d Revízia 6068407 používateľa 87.197.12.249 (diskusia) bola vrátená |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Taiga.png|thumb|severský ihličnatý les – tajga (zelene).]]
je blbost[[Kategória:Vegetačné pásma]]▼
[[Súbor:Tajgo.jpg|thumb|Sibírska tajga]]
'''Tajga''' je [[vegetačná formácia]] a [[bióm]] v severnej časti severného mierneho pásma (v [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]] a [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]), v ktorej/-om prevláda [[ihličnatý les]], spravidla pralesného typu. Pôvodne to bolo len označenie pre sibírsky [[prales]] na močaristej pôde.
Delí sa na boreálnu a vysokohorskú časť. Rozdiel medzi nimi je v trvaní osvetlenia.
Základnými podmienkami pre rozšírenie ihličnatých lesov sú klíma - predovšetkým dĺžka vegetačného obdobia 1 - 4 mesiace. (Ide o obdobie, kedy priemerná teplota vzduchu presahuje 13 °C.) Smerom na sever potom tajga prechádza do [[tundra|tundry]] (prechodný pás s roztrúsenou stromovou a kríkovou vegetáciou sa nazýva [[lesotundra]]). Na juhu zase do biómu zmiešaných a listnatých opadavých lesov. S ihličnatými lesmi sa stretávame často aj mimo ich oblasť prirodzeného výskytu (napr. [[Česko]], [[Slovensko]], [[Švajčiarsko]], [[Rakúsko]]), kde rastú vo vysokých nadmorských výškach. Ide o tzv. [[klimaxové smrečiny]], prípadne v podmáčaných oblastiach [[rašelinné smrečiny]] a [[podmáčané smrečiny]]. Niekedy sa tieto porasty označujú aj pojmom ''horská tajga''. Väčšina ihličnatých lesov v [[Európa|Európe]] je však pestovaná umelo.
Ihličnany potrebujú:
* prevahu [[zrážky|zrážok]] nad [[vyparovanie|vyparovaním]]
* krátke a pomerne teplé [[leto]]
* sú schopné vydržať aj výrazne chladnú [[Zima|zimu]] ⇒ výskyt aj v oblastiach ''[[permafrost]]u''
Vďaka veľkému množstvu [[Zrážky|zrážok]] a následnej chemickej reakcii so spadnutým [[Ihličie|ihličím]] vznikajú [[podzol]]ové pôdy. Následne kyslá voda vymýva zlúčeniny železa z pôdy, tie klesajú nižšie a tvoria nepriepustnú vrstvu ⇒ tvorba [[Močiar|močiarov]] a [[Rašelinisko|rašelinísk]], ktoré sú pre sibírsku tajgu typické. Organická hmota je sústredená tak v živých rastlinách, ako aj v odumretej [[Biomasa (biológia)|biomase]].
== Zloženie tajgy ==
* vo vlhkom prostredí iba [[Smrek (rod)|smreky]]
* na suchších miestach prevažujú [[borovica|borovice]]
* v miestach s veľkými výkyvmi teplôt ([[Sibír]]) tvoria [[smrekovec|smrekovce]] najsevernejšiu hranicu
* bylinné poschodie: prevládajú drobné kríčky - [[brusnica|brusnice]], [[Čučoriedka obyčajná|čučoriedky]], [[vres]]y
* silno vytvorené [[mach]]ové poschodie
* prechod medzi ihličnanmi a [[Tundra|tundrou]] (oblasť lesotundry) - veľký podiel [[Breza (rod)|brezy]]
== Výskyt tajgy ==
* [[Sibír]] (najmä stredná a východná časť)
* [[Škandinávia]]
* [[Kola (polostrov)|polostrov Kola]], [[Karélia]] a SZ [[Rusko]]
* [[Kanada]] a väčšia časť [[Aljaška|Aljašky]]
* horské oblasti [[Spojené štáty|USA]] a [[Stredná Európa|strednej Európy]]
* južná časť [[Patagónia|Patagónie]], asi 45-50° j.š. (jediný väčší výskyt na [[Južná pologuľa|južnej pologuli]])
* maloplošne v horských oblastiach [[Austrálske Alpy|Austrálskych Álp]] a južného ostrova [[Nový Zéland|Nového Zélandu]]
Porasty rôznych druhov [[Borovica|borovíc]], ktoré však nezodpovedajú biómu tajgy, sa nachádzajú aj v [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]], [[Mexiko|Mexiku]], JZ Ázii a na rôznych ostrovoch sopečného pôvodu (napr. [[Kanárske ostrovy]])
V tajge žije mnoho ohrozených druhov [[Cicavce|cicavcov]], napríklad [[Ursida|medveď]], [[vlk]], [[Los obyčajný|los]], [[rys (zviera)|rys]], [[bobor]], [[vychuchol]], atď. Hospodársky významný je lov kožušinovej zveri, ťažba surovín, ťažba [[Drevo|dreva]] (predovšetkým [[Škandinávia]]). Ľudské obydlia sa v pásme tajgy vyskytujú len sporadicky, podobne ako aj sieť ciest a železníc nie je príliš rozvinutá, hlavnú úlohu hrá letecká a vodná doprava. Z ťažby je najvýznamnejšia [[ropa]] a [[zemný plyn]] na [[Sibír|Sibíri]] a [[Aljaška|Aljaške]].
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Taiga}}
| |||