Demokratická strana (1944 – 1948): Rozdiel medzi revíziami

Vo voľbách na Slovensku DS zdrvujúco porazila [[KSS]] v pomere 62,0% ku 31% hlasov pre KSS. Nedokázala poraziť KSS iba v 3 z 80 volebných okrskoch. Zo 69 slovenských poslancov v Ústavodarnom národnom zhromaždení mala 43 a zo 100 mandátov v [[SNR]] obsadila 63. V päťčlennom predsedníctve SNR obsadila DS tri miesta - funkciu predsedu ([[Jozef Lettrich]]) a dvoch podpredsedov (Andrej Cvinček a Milan Polák). V novom [[Zbor povereníkov|Zbore povereníkov (ZB)]] (vtedajší názov slovenskej vlády) obsadila strana 9 z 15 ministerstiev, nezískala ale funkciu predsedu, hoci mala na ňu nárok ako víťazná strana, ale vďaka už silnejúcemu nátlaku [[KSČ]], ktorá zvíťazila v Čechách, získal túto funkciu [[Gustáv Husák]] z KSS.<ref>http://www.fronta.cz/dotaz/volby-1946-vitezstvi-ksc-a-odsun-nemcu</ref>

 

Už po voľbách sa ukázal strach ostatných politických strán z volebného úspechu DS - jednak komunistov, ale aj ostatných občianskych strán, ktoré sa obávali možného slovenského separatizmu a už koncom mája 1946 vypracovali ÚV KSČ a KSS sprísnené podmienky na vstup DS do vlády, tzv. Tretiu pražskú dohodu, ktorá do značnej miery okliešťovala právomoci slovenských národných orgánov, no ak nechcela DS ostať izolovaná, musela ju prijať.