Arthur Schnitzler: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
d úvod: norm.; -kat. Narodenia/Úmrtia (rieši dnv/dúv); +kat. Osobnosti z Viedne; kat. norm; IB norm.; wl. dátum; drob. |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
|
'''Arthur Schnitzler''' (* [[15. máj]] [[1862]], [[Viedeň]] – † [[21. október]] [[1931]], [[Viedeň]]) bol [[Rakúsko|rakúsky]] prozaik, dramatik a lékar.
== Život ==
Arthur Schnitzler sa narodil v roku [[1862]] vo [[Viedeň|Viedni]] ako syn popredného laryngológa Johanna Schnitzlera a jeho manželky Louisy.
Už ako dieťa sa zaujímal o literatúru, písal básne a hral na klavír. Šiel však v stupajách svojho otca a na viedenskej univerzite vyštudoval medicínu. Prispieval do lékárskeho časopisu svojho otca ''Internationale Klinische Rundschau''. Zaujímal sa o psychológiu, prax vykonával u psychiatra Theodora Meynerta, u ktorého sa zoznámil s použitím [[hypnóza|hypnózy]] a [[sugescia|sugescie]]. Tieto poznatky mali neskorší vplyv na jeho literárnu tvorbu. Ďalej pracoval vo viedenskej Všeobecnej nemocnici, ako asistent svojho otca a nakoniec si otvoril vlastnú privátnu prax.
Jeho literárna kariéra začala v roku [[1893]], keď zomrel jeho otec. V tom istom roku vzbudila jeho dráma ''Anatol'' záujem verejnosti aj kritiky. To v roku [[1900]] nasledoval súbor desiatich konverzačných jednoaktoviek ''Der Reigen'' o milostných vzťahoch viedenskej spoločnosti, ktoré prechádzajú všetkými spoločenskými vrstvami (od prostitútky cez vojaka, slúžku, jej pána atď. až ku grófovi, ktorý sa stýka s prostitútkou z prvej aktovky), ktoré zachytávajú ich rozhovor pred milostným aktom a po ňom. Inscenovanie aj knižné vydanie tejto hry bolo cenzúrou zakázané a Schnitzler ju vydal samonákladom. Po prvýkrát bola uvedená na javisku až v [[Berlín]]e v roku [[1920]] a vyvolala škandál nedoziernych rozmerov. Pre svoju otvorenú sexualitu boli aj ďalšie jeho práce cenzurované.
Písal poviedky, novely, divadelné hry a dva romány. Jeho dielo bolo silno poznamenané jeho lekárskou profesiou a hlavne psychologickými a psychiatrickými poznatkami. Často je označovaný ako literárny protipól [[Sigmund Freud|Sigmunda Freuda]]. Obaja sa však stretli iba jedenkrát, krátko potom, čo [[Sigmund Freud|Freud]] blahoželal Schnitzlerovi k 60. narodeninám. Schnitzlerova poviedka ''Lietenant Gustl'' z roku [[1900]] je prvý prípad použitia prúdu vedomia v nemecky písanej literatúre.
Riadok 23:
Schnitzler bol členom avantgardnej umeleckej skupiny [[Jung Wien]]. Vo viedenských kaviarňach Griensteidl a Herrenhoff, ktoré boli pulzujúcim srdcom viedenského umeleckého sveta, sa stretával so spisovateľom [[Hugo von Hofmannstahl]]om. Títo dvaja, [[Hugo von Hofmannsthal]] a Arthur Schnitzler, sú považovaní za jedných z najväčších nemecky píšucich dramatikov začiatku [[20. storočie|20. storočia]].
Napriek tomu, že kritizoval spoločnosť za pokrytectvo v oblasti sexu a erotiky a predsudkom voči ženám, ktoré sa k týmto otázkam stavali otvorene, sám sa odmietal oženiť so ženou podobnej povesti. Pred sobášom s o dvadsať rokov mladšou herečkou Olgou Gussmanovou, sa často stýkal s poprednými ženami viedenskej spoločnosti, bez toho, že by bral do úvahy ich spoločenské postavenie. Po rade búrlivých rokov, naplnených hádkami, sa rozviedli v roku [[1921]]. Ďalšou ranou v jeho súkromnom živote bola samovražda jeho dcéry Lily v [[Benátky|Benátkach]] v roku [[1929]].
V roku [[1926]] vyšla jedna zo Schnitzlerových dodnes najobľúbenejších prác, novela ''Traumnovelle'' o voľnosti sexuálnej fantázie a váhe naplnenej manželskej nevery vo sne a nenaplnenej nevery v skutočnosti, ktorá sa stala predlohou posledného filmu [[Stanley Kubrick|Stanleyho Kubricka]] ''Eyes wide shut''.
Riadok 29:
Okrem svojej literárnej činnosti si Schnitzler viedol od svojich sedmnástich rokov až do smrti [[denník (literatúra)|denník]]. V ňom si zaznamenával všetky svoje priateľky (mal ich často viac naraz) a viedol si starostlivé údaje o každom [[orgazmus|orgazme]]. Zomrel v roku [[1931]] na krvácanie do mozgu.
== Dielo ==
[[Obrázok:Anatol 001 0001.jpg|thumb]]
(v zátvorke je slovenský názov; dosl. znamená "doslovný preklad názvu")
* ''Anatol'' (Anatol), [[1893]]. Rad jednoaktoviek.
* ''Sterben'' (dosl. Umieranie), [[1895]]. Novela.
* ''Liebelei'' (Milkovanie), [[1895]]. Divadelná hra.
* ''Reigen. Zehn Dialoge'' (dosl. Kolo-kolo-mlynské. Desať dialógov.), [[1897]]. Rad jednoaktoviek.
* ''Paracelsus'', [[1899]]. Divadelná hra.
* ''Der grüne Kakadu'' (Zelený Kakadu), [[1899]]. Groteska.
* ''Leutnant Gustl'' (Poručík Gustl), [[1901]]. Poviedka.
* ''Der einsame Weg'' (dosl. Osamelá cesta), [[1904]]. Divadelná hra.
* ''Der Weg ins Freie'' (Cesta k slobode), [[1908]]. Román.
* ''Komtesse Mizzi oder Der Familientag'' (dosl. Kontesa Mizzi alebo Rodinný deň), [[1909]]. Divadelná hra.
* ''Der junge Medardus'' (Mladý Medardus), [[1910]].
* ''Das weite Land'' (dosl. Široká/Ďaleká krajina), [[1911]]. Tragikomédia.
* ''Professor Bernhardi'' (Profesor Bernhardi), [[1912]]. Divadelná hra.
* ''Casanovas Heimfahrt'' (Kasanovova cesta domov), [[1918]]. Novela.
* ''Komödie der Verführung'' (dosl. Komédia zvádzania), [[1924]]. Divadelná hra.
* ''Fräulein Else'' (Slečna Elsa), [[1924]]. Poviedka.
* ''Traumnovelle'' (dosl. Snová novela), [[1926]]. Novela.
* ''Spiel im Morgengrauen'' (dosl. Hra v rannom brieždení), [[1927]]. Poviedka.
* ''Therese. Chronik eines Frauenlebens'' (dosl. Tereza. Kronika života ženy.), [[1928]].Román.
* ''Flucht in die Finsternis'' (dosl. Útek do temnoty), [[1931]]. Poviedka.
* ''Jugend in Wien''(dosl. Mladosť do Viedne), [[1968]]. Autobiografia.
Vydaný bol aj Schnitzlerov denník a jeho bohatá korešpondencia.
Riadok 61:
{{DEFAULTSORT:Schnitzler, Arthur}}
[[Kategória:Narodenia v 1862]]▼
[[Kategória:Rakúski spisovatelia]]
[[Kategória:Autori denníka]]
| |||