Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Bystrica): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d šablona SPW |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 16:
Maľba barokových klenieb z roku [[1770]] je dielom Antona Schmidta. Na hlavnom oltári sú dva obrazy - Nanebovzatie Panny Márie a Sv. trojica od J. L. Krackera z roku [[1774]]. Liturgické predmety zo 17. a 18. storočia tvoria hodnotný chrámový poklad. Z nich vyniká kalich z polovice 18. storočia od levočského zlatníka J. Szilassyho.
'''Kaplnka sv. Barbory''', bola zasvätená sv. Barbore, patrónke Baníkov, ktorá po stáročia držala nad nimi ochrannú ruku. Táto tradícia sa zachovala aj dodnes, aj keď banícke nešťastia sú dnes už zriedkavé. V minulosti sa o to zaslúžili mnohé prírodné javy. Oheň, ktorý bol v baniach ničivý a smrteľný sa podpísal na nejedných baníckych vrtoch. Často vznikal vďaka prítomnosti metánu v štôlňach, ktorý vtedy banský inžinieri nedokázali včas odhaliť. V baniach sa pôvodne svietilo karbidovými lampami, ktoré boli prelomové vo svojej schopnosti osvetlenia avšak mali nevýhodu, a to že karbid je prudko reaktívny s metánom. V banských dielach tak často dochádzalo k výbuchom ešte pred používaním dynamitu. Preto sa spoločne so sv. Barborou objavuje aj patrón hasičov sv. Štefan. Ďalším, spočiatku nešťastím bola v štôlňach voda. Tú sa však už v prvých začiatkoch banskej činnosti podarilo dobre odviesť a navyše ju vynaliezavý banský inžiniery pomocou tajchového systému využívali ako pohon v banských hutách na spracovávanie vyťažených kovov. Nebezpečenstvo záplav však v baniach neustále hrozilo a baníci sa preto mohli len
s prosbami obracať na svoju patrónku. Vystavenie kaplnky zasvätenej práve jej pre nich malo určite veľký význam. Presný rok výstavby kaplnky nemožno presne udať, avšak existuje prvý písomný záznam z roku 1477. Kaplnka v tomto roku stála ale nebola vysvätená. Vysvätenie prebehlo v roku 1478. Jej investorom bol banskobystrický mešťan Mikuláš Plath, preto sa často označuje aj ako Plathovská kaplnka. Mikuláš Plath bol pre Banskú Bystricu veľmi významná osoba. Bol členom mestskej rady a neskôr dokonca aj samotným richtárom mesta. Po jeho smrti preberá zodpovednosť nad kaplnkou vdova Dorota.
V roku 1500 Banskú Bystricu postihuje ničivý požiar, spoločne s farským kostolom. Na kaplnke nie je známe do akej miery bola poškodená, klenby sa ale zachovali. Na stene kaplnky je možné dodnes vidieť letopočet 1504, ktorý zrejme dodáva ukončenie rekonštrukcií alebo dokončenie maliarskych prác. Ku kaplnke pripadal aj finančný kapitál, z ktorého bolo 500 zlatých požičaných mestu Kremnica v roku 1479. Tá sa zaviazala, že bude platiť za kaplnku cenzum vo výške 25 zlatých florénov. Baníctvo však ako aj v iných mestách čakal úpadok
a Kremnica sa tak vďaka neschopnosti splácať cenzum dostala do sporov
s Banskou Bystricou.
Príčinou vysťahovania Plathovcov z Banskej Bystrice, neočakávanej zmeny mena Wolfganga Platha podľa manželky rodenej Glöcknitzerovej, ako dodávajú archívne zápisy, sa kaplnka dostáva do majetku Glöcknitzerovcov.
Kaplnka sa občas nazýva aj Guthianna, pretože práve rodina Guthianovcov sa v roku 1643 postarala o jej opravy. 1761 postihuje kostol ďalší požiar, strecha kaplnky sa zrútila avšak klenby sa zachovali. Nestalo sa tak ale v ostatných častiach kostola, ktorý bol prestavaný do barokového slohu, čo sa podpísalo aj na architektúre kaplnke. Vchod do kaplnky teraz už nebol samostatný so severnej steny, keďže kaplnka dovtedy slúžila ako súkromný sakrálny priestor , ale bola prepojená s hlavnou loďou kostola veľkým lomeným oblúkom. Tiež bol na západnej stene prerezaný nový otvor do sakristie s barokovým obdĺžnym portálom. Kaplnka bola upravovaná ešte v roku 1876 za biskupa A.Ipolyiho. Pri opravách roku 1971 boli maľby od F.Storna z roku 1876 odstránené.
Kaplnku dodnes zdobí pôvodná neskorogotická lunetová klenba. Nesie ju šesť konzol so stvárnenými hlavami svätcov: sv. Ladislav, sv. Vojtech, sv. Martin, sv. Hieroným a sv. Imrich. Konzola so sv. Štefanom bola doplnená pri opravách v roku 1971. Rebrá sú jednoducho profilované s dvomi výžľabkami na oboch stranách s osou symetrie vo vrchole hruškovitého profilu rebra a zbiehajú sa do spomínaných konzol. Príbory sa tu nenachádzajú. Fakt, že rebrá klenby v pozdnogotike často spĺňali už len estetickú funkciu a nie statickú, dokazuje konzola sv. Hieronýma, umiestnená presne nad vchodovým lomeným oblúkom, na staticky najviac namáhanom mieste oblúku. Klenba má v pôdoryse hviezdicový charakter s rozľahlým polygonálnym spojením rebier. Pozostáva z dvoch polí , ktoré majú nábehy v rôznych výškach, symetricky zarovnaných. Zaujímavým je dvojica rebier, na západnej a východnej stene, ktoré vybiehajú zo stien a tvoria dojem pokračovania klenby.
Gotické okno, nachádzajúce sa nad pôvodným gotickým vstupom, tvoria dve mníšky, ktoré nesú florálnu rozetu. Nachádza sa tu aj kruhové gotické onko, ktoré narozdiel od Slovenského kostola vedľa, nebolo v dôsledku barokizácie zamurované. V kaplnke sa pôvodne nachádzali oltáre dva. Väčší zasvätený sv. Barbore a sv. Hieronýmovi, ktorý je pripisovaný autorovi Majstrovi Pavlovi z Levoče a menší oltár zasvätený sv. Petrovi a sv. Pavlovi, ktorý sa však nezachoval. Súčasťou imobiliáru je tiež krstiteľnica od Jodoka a najstarší epitaf v Banskej Bystrici Kláry Plathovej, osadený najskôr do podlahy pred vchodom do kaplnky, dnes sekundárne do steny.
{{Clear}}
| |||