Helena Slavíková-Rabarová: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vytvorená stránka „Helena Slavíková-Rabarová (*3.marec 1943, Šaštín-Stráže) je slovenská dramaturgička, scenáristka a režisérka animovaných filmov. Životopis Vyštudovala...“
 
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
Helena Slavíková-Rabarová (*3.marec 1943, Šaštín-Stráže) je slovenská dramaturgička, scenáristka a režisérka animovaných filmov.
 
== Životopis ==
 
Vyštudovala JSŠ (gymnázium) v Senici n/Myj. a dvojročné nadstavbové štúdium na SPŠE (elektrotechnická priemyslovka) v Bratislave. Najprv začala pracovať v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave ako osvetľovačka, potom ju prijali na Divadelnú fakultu VŠMU, odbor divadelná veda a dramaturgia. S ukončením štúdií od roku 1968 nastúpila do Štúdia krátkych filmov (na Mostovej ulici v Bratislave) ako vôbec prvý samostatný dramaturg novozaloženého Animovaného filmu. S nástupom normalizácie bola zosadená z funkcie (1972), od roku 1974 pôsobila ako režisérka v Štúdiu animovaných filmov v Slovenskej filmovej tvorbe. Bola činná aj v oblasti divadla a teórie.
 
== Tvorba ==
Pre Československú televíziu Bratislava nakrútila animované filmy Huncút Králik (1974), Mravčienka (1976), podieľala sa na večerníčkovských seriáloch Vodník Rybka a figliar Šupka (1981-1983) a Rozprávky pre Jozefku (1986-1987). Scenáristicky a režijne sa venovala animovaným filmom pre deti s prevažne etnografickým a umelecko-historickým zameraním. V spolupráci s fotografkou Oľgou Bleyovou nakrútila pomocou tzv. animácie svetlom trikový film Slncová panna (1977, Čestné uznanie na Arsfilme Kroměříž) a kritickú koláž o nedisciplinovaných turistoch a devastácii prírody Pozdrav z Tatier (1985), s výtvarníčkou Danicou Orvanovou nakrútila filozofickú úvahu o túžbe po moci Krídla (1986, Cena Národnej galérie v Prahe). V cykle detských folklórnych hier, pesničiek a veršovačiek Maľovanky – spievanky: Predjarie (1982), Jar (1983), Leto (1987), Jeseň (1989), Zima (1990fotografk990) použila rôzne ľudové výšivky, drevené ozdoby a ornamenty a vytvorila kalendárny cyklus obradového folklóru pre deti. V roku 1992 nakrútila podobenstvo o životnej púti majstra drotára stvárnené cez pôvodné drotárske umelecké predmety oživené animáciou Drotárska púť (1992, Osobitná cena na Etnofilme Čadca) a v rokoch 1995-1997 realizovala animované filmy Kriváň (1995) a Lomnický štít (1997) z cyklu Tatranská ríša a animovaný film inšpirovaný slávnou básňou svätého Cyrila "Proglas" Prívet ponad tisícročie (1997). Ide o filmovú poému na verše Konštantínovho Proglasu o aktuálnosti cyrilo-metodského posolstva na prahu 3. tisícročia. Proglas čiže Predslov je básnickým skvostom zo samého počiatku slovanských a slovenských duchovných i kultúrnych dejín, ktorý na počesť prekladu Svätého Písma do staroslovienčiny napísal svätý Cyril Konštantín, zvaný Filozof (popri svätom Benediktovi spolu so svätým Metodom, spolupatrónom Európy) ako slávnostný apel adresovaný všetkým Slovanom. Dnes, po viac ako tisícročí, jeho výpovedná sila nielenže nezanikla, ale naopak, popri Slovanoch už zahŕňa všetkých Európanov a všetkých ľudí dobrej vôle. V súlade s ním by film Prívet ponad tisícročie chcel byť pripomenutím, že návrat ku kresťanským koreňom znamená zároveň aj návrat k sebe samým a k uvedomeniu si vlastného historického prínosu do európskych duchovných a kultúrnych dejín. Z hľadiska realizácie by sme mohli tento film označiť ako animáciou oživenú galériu veľkomoravského a ranostredovekého umenia s uplatnením súvekých výtvarných artefaktov a umeleckých remesiel, ako sú kaligrafia, iluminácia, miniatúra, ikonomaľba, kovolejárstvo a kníhviazačstvo výroba kódexov. V spojení s chorálmi a básnickým slovom ide o hudobno-výtvarné (stredometrážne) filmové dielo adresované deťom i dospelým. Je autorkou bábkovej hry Stratený sen (1974), publikovala množstvo odborných článkov a štúdií, venuje sa lektorskej činnosti. (autor: Renáta Šmatláková, február 2013)
 
== Zdroj ==
Pre Československú televíziu Bratislava nakrútila animované filmy Huncút Králik (1974), Mravčienka (1976), podieľala sa na večerníčkovských seriáloch Vodník Rybka a figliar Šupka (1981-1983) a Rozprávky pre Jozefku (1986-1987). Scenáristicky a režijne sa venovala animovaným filmom pre deti s prevažne etnografickým a umelecko-historickým zameraním. V spolupráci s fotografkou Oľgou Bleyovou nakrútila pomocou tzv. animácie svetlom trikový film Slncová panna (1977, Čestné uznanie na Arsfilme Kroměříž) a kritickú koláž o nedisciplinovaných turistoch a devastácii prírody Pozdrav z Tatier (1985), s výtvarníčkou Danicou Orvanovou nakrútila filozofickú úvahu o túžbe po moci Krídla (1986, Cena Národnej galérie v Prahe). V cykle detských folklórnych hier, pesničiek a veršovačiek Maľovanky – spievanky: Predjarie (1982), Jar (1983), Leto (1987), Jeseň (1989), Zima (1990) použila rôzne ľudové výšivky, drevené ozdoby a ornamenty a vytvorila kalendárny cyklus obradového folklóru pre deti. V roku 1992 nakrútila podobenstvo o životnej púti majstra drotára stvárnené cez pôvodné drotárske umelecké predmety oživené animáciou Drotárska púť (1992, Osobitná cena na Etnofilme Čadca) a v rokoch 1995-1997 realizovala animované filmy Kriváň (1995) a Lomnický štít (1997) z cyklu Tatranská ríša a animovaný film inšpirovaný slávnou básňou svätého Cyrila "Proglas" Prívet ponad tisícročie (1997). Ide o filmovú poému na verše Konštantínovho Proglasu o aktuálnosti cyrilo-metodského posolstva na prahu 3. tisícročia. Proglas čiže Predslov je básnickým skvostom zo samého počiatku slovanských a slovenských duchovných i kultúrnych dejín, ktorý na počesť prekladu Svätého Písma do staroslovienčiny napísal svätý Cyril Konštantín, zvaný Filozof (popri svätom Benediktovi spolu so svätým Metodom, spolupatrónom Európy) ako slávnostný apel adresovaný všetkým Slovanom. Dnes, po viac ako tisícročí, jeho výpovedná sila nielenže nezanikla, ale naopak, popri Slovanoch už zahŕňa všetkých Európanov a všetkých ľudí dobrej vôle. V súlade s ním by film Prívet ponad tisícročie chcel byť pripomenutím, že návrat ku kresťanským koreňom znamená zároveň aj návrat k sebe samým a k uvedomeniu si vlastného historického prínosu do európskych duchovných a kultúrnych dejín. Z hľadiska realizácie by sme mohli tento film označiť ako animáciou oživenú galériu veľkomoravského a ranostredovekého umenia s uplatnením súvekých výtvarných artefaktov a umeleckých remesiel, ako sú kaligrafia, iluminácia, miniatúra, ikonomaľba, kovolejárstvo a kníhviazačstvo výroba kódexov. V spojení s chorálmi a básnickým slovom ide o hudobno-výtvarné (stredometrážne) filmové dielo adresované deťom i dospelým. Je autorkou bábkovej hry Stratený sen (1974), publikovala množstvo odborných článkov a štúdií, venuje sa lektorskej činnosti. (autor: Renáta Šmatláková, február 2013)
** Macek, Václav – Paštéková, Jelena: ''Dejiny slovenskej kinematografie''. Bratislava, vydavateľstvo Osveta 1997. ISBN 80-217-0400-4
** Urc, Rudolf - Veselý, Marián: ''Slovenský animovaný film'', FOTOFO Bratislava 1994.
** Hallon, Ľubor: ''Prívet ponad tisícročie''. In ''Národná osveta'', 2012, č. 1-2, s. 41-42.
**