Verzia z 16:08, 16. jún 2015 upraviť 95.103.201.235 (diskusia) Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:48, 16. jún 2015 upraviť vrátiť 95.103.201.235 (diskusia) Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 2: == Životopis == Helena Slavíková-Rabarová sa narodila v roku 1943 v Šaštíne, kde prežila šťastné detstvo. Politickú situáciu si veľmi neuvedomovala, nedotýkala sa jej priamo. Žila v prírode na Záhorí, pred domom potok, veľká veranda a lesy, v dome umelecké prostredie. Jediné, čo musela, bolo cvičiť na klavíri. Tak ako aj ďalších troch súrodencov, k hudbe ju viedol otec - presvedčený organista. Pre Slavíkovú-Rabarovú nastal problém hneď po absolvovaní gymnázia (JSŠ v Senici n/Myj.), keď malá študentka nedostala od riaditeľa vyhovujúci kádrový posudok a jej snahy o vysokoškolské štúdium stroskotali. Možnosť študovať sa jej však otvorila na inej strane. Riaditeľ Elektrotechnickej strednej školy (SPŠE v Bratislave) Helenu Slavíkovú-Rabarovú prijal aj s takým posudkom, aký mala a ona sa tak dostala k umeniu cez techniku - študovala nadstavbový odbor javisková technika, osvetlenie a zvuk. Prednášky zabezpečovali zamestnanci SND, medzi nimi aj úspešný scénograf Ladislav Vychodil. Po škole nasledovalo jej prvé zamestnanie v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave ako osvetľovačka. Tu sa Helena Slavíková-Rabarová a Bohdan Slavík zoznámili a v roku 1972 sa zosobášili. Robotnícka práca osvetľovačke Helene Slavíkovej-Rabarovej zlepšila kádrový posudok a otvorila jej cestu na Vysokú školu múzických umení. Bola prijatá na Divadelnú fakultu odbor Dramaturgia a divadelná veda. Slavíkovej-Rabarovej štúdium vrcholilo diplomovou prácou o bábko-herectve, čo sa ukázalo ako výborná voľba, pretože presne v tom čase Štúdio krátkych filmov vypísalo konkurz na post dramaturga animovaného filmu a z teoretického hľadiska má bábkové divadlo a animovaný film niekoľko styčných bodov. Vyštudovala JSŠ (gymnázium) v Senici n/Myj. a dvojročné nadstavbové štúdium na SPŠE (elektrotechnická priemyslovka) v Bratislave. Najprv začala pracovať v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave ako osvetľovačka, potom ju prijali na Divadelnú fakultu VŠMU, odbor divadelná veda a dramaturgia. Helena Slavíková-Rabarová sa tak ešte počas vysokoškolského štúdia v druhej polovici roka 1968 stala riadnym konkurzným konaním historicky prvou dramaturgičkou Kresleného filmu (na polovičný úväzok). Trikové oddelenie bolo zrušené v roku 1970 a pracovníci z neho prešli do Kresleného filmu. Dramaturgička Helena Slavíková-Rabarová bola postavená pred zásadnú otázku, ako organizovať a viesť Kreslený film v podmienkach, keď už síce došlo k rozšíreniu jeho kádrovej základne o bývalých trikárov - nádejných animátorov, ale ešte nie animátorov profesionálnych. S ukončením štúdií od roku 1968 nastúpila do Štúdia krátkych filmov (na Mostovej ulici v Bratislave) ako vôbec prvý samostatný dramaturg novozaloženého Animovaného filmu. Na začiatku sedemdesiatych rokov sa kumulujú všetky základné problémy slovenskej animácie. Ich riešenie sa v nasledujúcom období sťaží nepriaznivými podmienkami v celej filmovej oblasti. Vedenie Kresleného filmu pristupuje k prvému vážnemu organizačnému opatreniu - navrhuje vytvoriť tri pracovné tímy ako organizačnú základňu a ako začiatok toho, čo malo vytvoriť predpoklady ku kľudnejšiemu a tvorivejšiemu ovzdušiu. Na čele mali byť tri vyhranené osobnosti: Kubal, Herold a Havettová. Ostatní, ktorí mali dôveru televízie ako samostatní tvorcovia, sa tým cítia byť zaradení medzi outsiderov a ohradia sa tak rázne, že sa opatrenie musí zrušiť. S tým súvisí aj problematika výroby plôškových filmov, ktorá nadobudla podstatný vplyv na profilovanie kádrovej základne Kresleného filmu. Plôškový film predstavuje menej náročnú technológiu a v tom období sa takto realizovali takmer všetky filmy pre televíziu. Dokonalý plôškový film však predpokladá dokonalú znalosť klasickej kreslenej animačnej techniky. Tú prakticky žiaden z tvorcov televíznych plôškových filmov nemal. "Dávajú sa tak na cestu ľahšieho odporu, na ktorej strácajú (alebo môžu stratiť) šance k dosiahnutiu vysoko profesionálneho majstrovstva" - vecne a pravdivo konštatuje Slavíková-Rabarová, ktorá dostáva za úlohu vypracovať "správu" o situácii v animovanom filme, čo je eufemizmus pre získanie písomného materiálu, ktorý umožňuje autora usvedčiť priamo jeho citovaním. Táto prax sa osvedčila už v päťdesiatych rokoch. Práve sebakritické písomné "správy" často slúžili ako podklad pre obžalovací spis. Slavíková-Rabarová to však považuje za "prejav zvýšenej pozornosti" voči Kreslenému filmu a úprimne rozvádza svoje úvahy. Píše o ideovo-umeleckom a ekonomickom osamostatnení, ku ktorému Kreslený film zákonite smeruje" - a to v čase zvýšeného tlaku na tvrdú centralizáciu celého kinematografického procesu, ba celého spoločenského života. Začiatkom roku 1972 bol Helena Slavíková-Rabarová preradená za režisérku Kresleného filmu. Hoci sa Helena Slavíková-Rabarová chopila dramaturgie Kresleného filmu úspešne, znova ju dostihla komunistická totalita, tentokrát v normalizačnej podobe. V roku 1972 ju zosadili z postu dramaturgičky a na jej miesto nastúpil Rudolf Urc. Keďže Urc sa v začiatkoch okupácie ukázal byť viac skutočným dokumentaristom, než straníkom, vedenie ho potrebovalo upratať z postu hlavného dramaturga Štúdia krátkych filmov do menej populárnej oblasti. Takou bol práve animovaný film, vnímaný ako niečo bezpečnejšie, kde ľudia len kreslili čosi pre deti. Slavíkovú-Rabarovú navyše nemohli nechať dramaturgičkou - v tom čase totiž spolupracovala s nepohodlným karikaturistom Fedorom Vicom. Vico uverejňoval v časopise Roháč kreslené vtipy s postavou Jánošíka a v šesťdesiatych rokoch sa venoval politickej satire. Slavíková-Rabarová schválila dramaturgický plán, v ktorom figuroval aj Jánošík Fedora Vica v scenári ''Ja musím byť zbojník''. A to bol jeden z dôvodov jej odvolania. Urc však uvádza ešte ďalší dôvod. Slavíkovej-Rabarovej dalo vedenie filmu vypracovať správu o situácii v Kreslenom filme. Tá mala podľa neho slúžiť len ako usvedčujúci materiál, podobne ako to bolo v 50. rokoch. Mladá dramaturgička tu pomenovala problémy Kresleného filmu a úprimne predstavila svoju víziu jeho ďalšieho fungovania. Slavíková-Rabarová bola teda usvedčená a odsúdená. Síce ju zosadili z postu dramaturga, stále zostala zamestnankyňou Kresleného filmu Štúdia krátkych filmov. Pre Helenu Slavíkovú-Rabarovú to bolo veľmi ťažké obdobie aj kvôli tomu, že jej zomrel manžel Bohdan Slavík (1974) a ona zostala s deťmi sama. S nástupom normalizácie bola zosadená z funkcie (1972), od roku 1974 pôsobila ako režisérka v Štúdiu animovaných filmov v Slovenskej filmovej tvorbe. Bola činná aj v oblasti divadla a teórie. == Tvorba == Riadok 53: * Urc, Rudolf - Veselý, Marián: ''Slovenský animovaný film'', FOTOFO Bratislava 1994. * Hallon, Ľubor: ''Prívet ponad tisícročie''. In ''Národná osveta'', 2012, č. 1-2, s. 41-42. * Šošková, Eva: ''Helena Slavíková-Rabarová.'' In ''Homo Felix'', 2013, č. 2, s. 38-45. * EDUS 2 M - Ž. - Bratislava: Veda, 1989. - s. 327. * http://ftf.vsmu.sk/files/ORALHISTORY_HELENA_SLAVIKOVA.pdf

Helena Slavíková-Rabarová: Rozdiel medzi revíziami