Filmové ateliéry Koliba: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 47:
Až v druhej polovici desaťročia sa po piatich rokoch nehybnosti na Kolibe zjavujú nové mená: Zoroslav Záhon, Dušan Trančík, Vladimír Kavčiak, Ivan Húšťava, Ján Zeman. Ich nástup nemal rovnakú razanciu (najvýraznejšie sa vedel presadiť Dušan Trančík), ale predsa len predstavoval možnosť zmeny sterilnej tvorivej atmosféry, ktorá už pozvoľna prerastala do umeleckej degenerácie.
=== 1981 - 1989 ===
Vedúcich nových dramaturgických skupín vymenovali roku 1980. Boli nimi Pavel Gejdoš, Andrej Lettrich, Ivan Húšťava a Martin Ťapák. V skupinách sa zjavili aj mená nedávnych absolventov Vysokej školy múzických umení a čiastočne sa prelomila tradícia realizácie scenárov predovšetkým internými dramaturgmi. Scenáristické zázemie sa rozšírilo aj mimo tvorivo-výrobných skupín a zvýšila sa pravdepodobnosť vzniku kvalitných látok.
Oproti sedemdesiatym rokom dostatok príležitostí na tvorbu získali aj režiséri strednej generácie - Ján Zeman, Juraj Lihosit, Eva Štefankovičová, Stanislav Párnický, Miloslav Luther, Dušan Trančík, Peter Hledík. Aj keď príchod úspešných televíznych režisérov narážal na odpor kolibských autorov, predsa len napokon debutoval aj Stanislav Párnický s Miloslavom Lutherom. Nástup Jaroslava Hlinického, spoľahlivého funkcionára a zároveň ambiciózneho manažéra, ktorého v predchádzajúcom vedení reprezentoval iný spoľahlivý nomenklatúrny káder Dušan Roll, umožnil, aby sa napriek ideologickým postihom a cenzúre zdvihla úroveň tvorby. Základnou ambíciou týchto ľudí už nebola izolácia, ale úspech aj v zahraničí, vždy však s istiacou zábezpekou, že to neohrozí ich postavenie. O ich postavení rozhodovali najvyššie stranícke orgány. Zároveň sa dbalo o to, aby sa na Kolibe nikdy priveľmi neznížil počet členov komunistickej strany. Ešte na začiatku osemdesiatych rokov sa perzekvovalo za názory z obdobia 1968 - 1969. Diskusia v predsedníctve Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska o filme dokumentuje duchovnú úroveň a názory najmocnejších ľudí autoritatívneho režimu. Ustavične existovala skupina filmárov, ktorá bola pod špeciálnym dohľadom. Nič podstatné sa nemohlo stať bez súhlasu komunistickej centrály. Nezanedbávalo sa ani schvaľovanie filmov najvyššie postavenými funkcionármi.
Oproti nedávnej minulosti, pri všetkej skromnosti povedané, nastal na Kolibe kvalitatívny obrat, ktorý možno dokumentovať konkrétnymi dielami: ''Pomocník'', ''Kosenie Jastrabej lúky'', ''Noční jazdci'', ''Nevera po slovensky'', ''Plavčík a Vratko'' a iné. Posledné spomínané tituly pritiahli do kín aj divákov, ktorí inak takmer nechodili na domáce filmy.
Sedemdesiate roky možno nazvať desaťročím filmov o Slovenskom národnom povstaní, osemdesiate desaťročím rozprávok. V období 1981 - 1989 sa nakrútilo dvanásť rozprávok. Roku 1979 bolo potrebné vybaviť takzvaný Dom zvuku v kolibských ateliéroch technickým zariadením, ktoré bolo k dispozícii len vo vyspelých demokratických krajinách. Štátna banka československá poskytla Slovenskému filmu devízovo-návratný úver na kúpenie techniky splatný po niekoľkých rokoch. Pretože slovenské filmy sa na mimosocialistických trhoch nijako výrazne nepresadzovali, voľba musela padnúť na koprodukcie, aby sa zabezpečili devízy na splácanie úveru.
Vedenie kinematografie dávalo pozor, aby sa nenakrútili diela podobné ideologicky kritizovaným koprodukciám z konca šesťdesiatych rokov. Za takýchto okolností boli rozprávky najvhodnejším riešením. Koprodukcia so západnými producentmi priniesla okrem financií na splatenie úveru aj kvalitnú filmovú surovinu pre čisto kolibské filmy (inak by sa museli nakrúcať na ORWO). K rozmachu koprodukčných projektov prispelo aj využívanie služieb Slovartu. Po čase však zanikol a kontakty so zahraničím sa centralizovali založením pobočky Filmexportu v Bratislave 1. januára 1984.
== Diela ==
=== Filmy o kolibských ateliéroch ===
* 1965 - ''Koliba nakrúca'' (r. Michal Rábek)
* 2009 - ''Koliba'' (r. Zuzana Piussi)r
== Zdroje ==
| |||