Verzia z 18:12, 19. máj 2013 upraviť Epikouros (diskusia \| príspevky) 1 266 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 00:46, 20. jún 2015 upraviť vrátiť 89.173.80.240 (diskusia) uprava Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 1: ~~{{Bez zdroja}}~~ [[Obrázok:Bouzouki tetrachordo.jpg\|right\|thumb\|Buzuki]] [[File:NAMA 3 Muses.jpg\|300px\|thumb\|Helenistický reliéf, múza vpravo hrá na tamburion]] '''Buzuki''', [[grécko\|gr.]] Μπουζούκι je [[grécko\|grécky]] [[Strunový nástroj\|strunový]] brnkací nástroj, pôvodne z [[Anatólia\|Anatólie]]. Prvé zmienky o tomto nástroji spadajú do [[Grécko\|Grécka]], do 4 stor. pred Kr. Išlo pôvodne o nástroj, ktorý [[Gréci]] prevzali od anatólskych civilizácií, strunový nástroj podobný buzuki používali už [[Chetiti]]. Tento helenistický grécky nástroj s nazýval [[pandurion]] a mal tri struny. V [[Byzantská ríša\|byzantskej]] dobe patril tento nástroj medzi najpopulárnejšie nástroje, a bol používaný aj na cirkevné spevy, nazýval sa tamburas. Po páde [[Byzantská ríša\|Byzantskej ríše]] tento nástroj prevzali [[Turecko\|Turci]] s stal sa tiež tureckým ľudovým nástrojom. V tejto dobe sa zaužívalo aj pomenovanie ''buzuki'', ktoré pochádza z peržštiny, konkrétne zo spojenia ''tambur-e bozorg (veľká tambura)''. Tento nástroj bol populárny u Grékov zo západnej [[~~Anatólie~~Malá Ázia\|Malej Ázie]], z [[Iónia\|Iónie]], počas celého trvania Tureckého sultanátu. V materskom Grécku sa brnkacie nástroje vyskytovali ~~iba~~hlavne ako sprievod k dychovým ~~zriedka~~nástrojom. Avšak práve v pevninskom Grécku sa udržalo pôvodné pomenovanie ''tamburas'', v [[Malá Ázia\|Malej Ázií]] sa používal názov ''buzuki'', hoci tieto dva nástroje sa od seba líšili, tamburas bol menší. == Moderný vývoj == Približne v roku [[1900]] boli v mestách [[Izmir\|Smyrna]] a [[Istanbul\|Konštantinopol]] otvorené Grécke taverny s typickou maloázijskou gréckou hudbou. V Smyrne bola populárna taverna Kafé Áman. V roku 1921, po vojne a tureckej genocíde podpísalo [[Grécko]] a [[Turecko]] výmenu obyvateľstva. [[Maloázijskí Gréci]] sa teda po tísíckach rokoch vrátili do materského Grécka. Gréci z Konštantínopolu a zo Smyrny priniesli do Grécka tradičnú mestskú kultúru a aj buzuki. Spočiatku bola táto hudba populárna v Gréckom podsvetí, no už čoskoro sa stalo Buzuki populárnym nástrojom aj u bežného ľudu. Vznikol hudobný štýl [[Grécka hudba\|rembetiko]], prvý buzuki štýl. Išlo o hudbu gréckeho podsvetia a aténskej nižšej mestskej vrstvy, ktorú tvorili najmä grécki prisťahovalci z Malej Ázie. Buzuki bolo v tejto dobe dokonca zákonom vlády [[Joannis Metaxas\|Joannisa Metaxasa]] zakazané. Významným predstaviteľom tohto štýlu bol [[Markos Vamvakaris]], ktorý sa preslávil ~~pesničkami~~piesňami hranými na ''buzuki'' ako ''Frangosyriani'', či ''Diazigio''. V roku 1935 sa vytvorila prvá rembetiko kapela, teda aj prvá organizovaná moderná kapela s buzuki, ktorú viedol práve Vamvakaris a tiež významný hudobník [[Stratos Pajumtzis]]. Po druhej svetovej vojne bolo Buzuki populárne u väčšiny ľudu. Jeho vzhľad upravil definitívne do finálnej trojchordovej podoby v 50. rokoch významný hudobník [[Manolis Chiotis]], čo umožnilo širší výber melódií. Od 60. rokov sa tento nástroj stal typickým pre grécku hudbu a bol spopularizovaný aj vďaka slávnym filmom ako [[Grék Zorba]].▼ ~~Približne v [[1900]] boli v mestách [[Izmir\|Smyrna]] a [[Istanbul\|Konštantinopol]] otvorené Grécke taverny s typickou maloázijskou gréckou hudbou.~~ Zo starého gréckeho tanca [[syrtos]] sa v šesťdesiatych rokoch vyvinul žáner syrtaki, hrané na buzuki. Práve Chiotis je dnes považovaný za najlepšieho hráča na tento nástroj, na ktorý hral veľmi rýchlo a často kombinoval grécke a latinskoamerické hudobné žánre. ▲V Smyrne bola populárna taverna Kafé Áman. V roku 1921, po vojne a tureckej genocíde podpísalo [[Grécko]] a [[Turecko]] výmenu obyvateľstva. [[Maloázijskí Gréci]] sa teda po tísíckach rokoch vrátili do materského Grécka. Gréci z Konštantínopolu a zo Smyrny priniesli do Grécka tradičnú mestskú kultúru a aj buzuki. Spočiatku bola táto hudba populárna v Gréckom podsvetí, no už čoskoro sa stalo Buzuki populárnym nástrojom aj u bežného ľudu. Vznikol hudobný štýl [[Grécka hudba\|rembetiko]], prvý buzuki štýl. Išlo o hudbu gréckeho podsvetia a aténskej nižšej mestskej vrstvy, ktorú tvorili najmä grécki prisťahovalci z Malej Ázie. Buzuki bolo v tejto dobe dokonca zákonom vlády [[Joannis Metaxas\|Joannisa Metaxasa]] zakazané. Významným predstaviteľom tohto štýlu bol [[Markos Vamvakaris]], ktorý sa preslávil pesničkami hranými na ''buzuki'' ako ''Frangosyriani'', či ''Diazigio''. V roku 1935 sa vytvorila prvá rembetiko kapela, teda aj prvá organizovaná moderná kapela s buzuki, ktorú viedol práve Vamvakaris a tiež významný hudobník [[Stratos Pajumtzis]]. Po druhej svetovej vojne bolo Buzuki populárne u väčšiny ľudu. Jeho vzhľad upravil definitívne do finálnej trojchordovej podoby v 50. rokoch významný hudobník [[Manolis Chiotis]], čo umožnilo širší výber melódií. Od 60. rokov sa tento nástroj stal typickým pre grécku hudbu a bol spopularizovaný aj vďaka slávnym filmom ako [[Grék Zorba]]. Zo starého gréckeho tanca [[syrtos]] sa v šesťdesiatych rokoch vyvinul žáner syrtaki, hrané na buzuki. Slávne sú najmä piesne ''Siko chorepse Syrtaki, I Margarita I Margaro'', či ''Oniro demeno''. V nasledujúcich rokoch sa preslávili najmä skladatelia [[Mikis Theodorakis]] (zložil pieseň Zorbas), [[Jorgos Zambetas]], Manos Loizos, Jorgos Chatzidakis (preslávil sa piesňou Deti z Pirea), Stavros Xarchakos, Stavros Kujumtzis, a spevák [[Giorgos Dalaras]]. Dnes je buzuki v Grécku veľmi populárne a vznikol i populárny orientálny štýl Tsifteteli, akýsi návrat ku klasickej Maloázijskej Gréckej hudbe.▼ ▲ZoSlávne ~~starého gréckeho tanca [[syrtos]] sa v šesťdesiatych rokoch vyvinul žáner syrtaki,~~piesne hrané na buzuki. ~~Slávne sú najmä piesne~~ ''Siko chorepse Syrtaki, I Margarita I Margaro'', či ''Oniro demeno''. V nasledujúcich rokoch sa preslávili najmä skladatelia [[Mikis Theodorakis]] (zložil pieseň Zorbas), [[Jorgos Zambetas]], Manos Loizos, Jorgos Chatzidakis (preslávil sa aj piesňou Deti z Pirea), Stavros Xarchakos, Stavros Kujumtzis, a spevák [[Giorgos Dalaras]]. Dnes je buzuki v Grécku veľmi populárne a vznikol i populárny orientálny štýl Tsifteteli, akýsi návrat ku klasickej Maloázijskej Gréckej hudbe. Z Buzuki sa vyvinulo i [[baglamas]] (akési menšie Buzuki). ▼ ▲Z Buzuki sa vyvinulo i [[baglamas]] (akési menšie Buzuki). Od Grékov prevzali buzuki dokonca aj Íri. Buzuki sa popri tradičnej Gréckej hudby stalo dnes najpopulárnejším Gréckym hudobným nástrojom a používa sa takmer vo všetkých hudobných štýloch Grécka. Používa sa aj v populárnej modernej hudbe. Nástroje podobné buzuki sú hlavne turecké, arabské a indické citary, ale aj balkánske mandolíny, ako aj chorvátska Tambura a mandolína z Talianska.

Buzuki: Rozdiel medzi revíziami