Franská ríša: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6066658 používateľa 178.143.105.18 (diskusia) bola vrátená |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 55:
'''Franská ríša''' (''regnum Francorum'') bol včasno[[stredovek]]ý štát, ktorý vznikol koncom [[5. storočia]] po obsadení [[rímska provincia|rímskej provincie]] [[Galia|Galie]] germánskym kmeňom salických [[Frankovia|Frankov]] (nazývaných aj sálski Frankovia).
== Dejiny ...... ==
Za vlastného zakladateľa Franskej ríše ([[486]]) sa považuje [[Chlodovik I.]] ([[481]]—[[511]]), súčasne zakladateľ dynastie [[Merovejovci|Merovejovcov]]. Po jeho smrti si ríšu rozdelili medzi sebou jeho synovia ([[Neustria]],
severozápadná časť Galie s [[Paríž]]om; [[Austrázia]], severovýchodná časť Francúzska; [[Burgundsko]]).
Riadok 61:
V prvej polovici [[6. storočia]] sa Franská ríša rozprestierala už na celom území dnešného [[Francúzsko|Francúzska]] a západnej časti [[Nemecko|Nemecka]]. V [[7. storočie|7. storočí]] stratili franskí králi (z rodu Merovejovcov) faktickú moc a skutočnými vládcami sa stali [[majordóm]]ovia.
V roku [[687]] majordóm Austrázie [[Pipin II.]] opäť trvalo zjednotil celú ríšu a stal sa zakladateľom dynastie [[Karolovci|Karolovcov]], ktorá však ešte nemala kráľovský titul. Dobyl aj pre [[pápež]]a územie Ravenského exarchátu. Majordóm [[Karol Martel]] ([[714]] - [[741]]) porazil [[moslim]]ov v bitke medzi mestami [[Poitiers]] a [[Tours]], a (732); tak zastavil ich prenikanie do vnútrozemia Európy z [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]]. Jeho syn [[Pipin Krátky|Pipin III. Mladší, Krátky]] poslal pápežovi [[Zachariáš]]ovi list, v ktorom sa spytoval, či môže byť kráľ bez moci, alebo má byť kráľom ten, kto vládne. Prinútil merovejovského kráľa Childericha III., aby vstúpil do kláštora a sám sa stal kráľom; predstavitelia dynastie tak od roku [[751]] získali kráľovský titul. Najvýznamnejším franským panovníkom bol [[Karol Veľký]] ([[768]] - [[814]]), ktorý od r. [[800]] prijal titul rímskeho cisára. Súdna reforma Karola Veľkého kodifikovala vývoj [[feudalizmus|feudalizmu]], lebo ňou sa vyššia právomoc vo vojenstve a súdnictve stala [[atribút]]om pozemkového vlastníctva. Takisto pripel ku kultúre reformou písma - [[mních]] Alkunín zaviedol latinskú minuskulu. Vo Franskej ríši najlepšie možno sledovať vznik feudalizmu.
Po smrti Karolovho syna a nástupcu [[Ľudovít Pobožný|Ľudovíta Pobožného]] ([[840]]) sa [[Verdunská zmluva|verdunskou zmluvou]] rozdelila (r. [[843]]) Franská ríša na [[Východofranská ríša|Východofranskú]] (Ľudovít Nemec; Nemecko)
| |||