Peter III. (Rusko): Rozdiel medzi revíziami

Peter pôvodným menom Karl Peter Ulrich, bol jediným synom Karola Fridricha ([[1700]]{{--}}[[1739]]), vojvodu holštajnsko-gottorpského, a Anny Petrovny ([[1708]]{{--}}[[1728]]), dcéry cára [[Peter Veľký|Petra I.]]. Krátko po jeho narodení jeho matka zomrela. Bol tiež synovcom švédskeho kráľa [[Karol XII. (Švédsko)|Karola XII.]] a mal aj isté nároky na švédsky trón. Po smrti svojho otca sa stal vojvodom v Holštajnsku-Gottorpsku, ale od začiatku 40-tych rokov bol oficiálnym následníkom trónu v Rusku, nakoľko jeho teta [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbeta Petrovna]], mladšia dcéra [[Peter Veľký|Petra I.]], nemala žiadne deti. Po jej smrti skutočne Karl Peter Ulrich nastúpil na ruský trón ako Peter III.

Peter bol veľkým obdivovateľom Pruska a jeho panovníka [[Fridrich II. (Prusko)|Fridricha II.]] Jeho obdiv šiel tak ďaleko, že cár nariadil, aby sa v armáde nosili pruské uniformy a aby sa pravoslávni duchovní oholili a nosili nemecké sutany. Cár Peter III. bol muž s nízkou inteligenciou a s hrubými spôsobmi, ktoré len zhoršovala jeho slabosť pre alkohol. Už v roku [[1744]] bol na dvore [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbety Petrovny]] zasnúbený (a v roku [[1745]] zosobášený) s nemeckou kňažnou Sofiou Frederikou Augustou z Anhaltu a Zerbstu, ktorá spolu s pravoslávnou vierou prijala meno Katarína Alexejevna. Manželia sa ale kvôli povahovým rozdielom veľmi rýchlo odcudzili. V roku [[1754]] sa v manželstve narodil syn Pavol Petrovič, ale za jeho otca bol pokladaný aristokrat Sergej Saltykov.

Petrova vláda trvala len šesť mesiacov, ale napriek tomu sa Peter III. agilnou reformnou vládou, ktorú iniciovali skôr jeho ministri. Cár napríklad zákonom nariadil šľachticom, aby dali svoje deti do škôl, povolil slobodu vierovyznania pre iné kresťanské náboženstvá, významné zmeny realizoval v ekonomickej oblasti na základe teórie [[merkantilizmus|merkantilizmu]] (zakázal dovoz niektorých tovarov z cudziny, aby podporil ich výrobu v Rusku). Vo februári 1762 cár vydal tzv. manifest o slobodách šľachty, ktorým sa rušila povinnosť príslušníkov šľachty slúžiť 25 rokov v civilných úradoch alebo v cárskej armáde. Túto povinnú službu zaviedol ešte cár [[Peter Veľký|Peter I.]] Zároveň bola šľachte daná sloboda cestovať do zahraničia. Cár si týmito pokrokovými reformami chcel nakloniť šľachtu. Cár pripravoval aj zábor pôdy, ktorá bola v rukách pravoslávnej cirkvi, ale tento zámer sa už nerealizoval (uskutočnila ho však neskôr [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]]).

* ŠVANKMAJER, Milan a kol.: ''Dějiny Ruska.'' Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 1999, s. 172  –  175. ISBN 80-7106-183-2