Rytier (stredovek): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Kubo2 (diskusia | príspevky)
d (v pravom slova zmysle => v pravom zmysle slova)
Riadok 4:
Rytieri zohrali významnú úlohu v [[Križiacka výprava|križiackych výpravách]] a iných stredovekých vojnách. Rytieri nosili plátovú výzbroj. Pri jej obliekaní im museli pomáhať pomocníci panoši. [[Sekera|Sekery]], [[kopija|kopije]] a [[meč]]e boli hlavné zbrane rytierov.
 
Rytierstvo vzniklo z ranostredovekých panovníckych družín (lat. milites, starofr. chevalier a pod.), ktoré zas nadväzovali na starorímsku tradíciu ([[equites]], existovali údajne už za vlády Romula v 8. stor. pred Kr.). Rytieri v pravom slova zmysle slova vznikli zhruba v 8. storočí, kedy sa vojsko Franskej ríše pretváralo na prevažne jazdecké vojsko. Keďže jeho príslušníci potrebovali špeciálny výcvik, koňa a výzbroj, začala vznikať zvláštna elitná spoločenská skupina rytierov, teda zvláštny stav. Po zavedení dedičnosti lén v Nemecku (1037), ktorým sa aj vojenské (rytierske) zamestnananie začalo dediť z otca na syna, a po vypuknutí križiackych výprav (1096) bol (najmä nemecký a francúzsky) rytiersky stav definitívne utvorený.
 
Od 11. storočia sa pod francúzskym vplyvom šírili aj slávnostné formy prijímania za rytierov ([[pasovanie]]) a od 12. stotoročia sa začali používať [[erb]]y. Od 12. storočia existovali aj tzv. [[vandrovní rytieri]], neskôr aj [[zbojnícki rytieri]]. V 12.-14. storočí sa vytvorila osobitná rytierska literatúra a kultúra. Do 15. storočia boli známe [[rytierske turnaje]].
Riadok 10:
V Uhorsku, vrátane Slovenska, osobitný rytiersky stav nikdy neexistoval; rytiermi boli príslušníci šľachty.
 
Rytierstvo v pravom slova zmysle slova začalo upadať v 14. storočí a zaniklo v 15. a na začiatku 16. storočia. Pojem rytier sa ale až dodnes zachoval ako stav, ako šľachtická hodnosť prípadne aspoň čestný titul (v Rakúsko-Uhorsku do roku 1918). Pozri [[rytier (šľachtická hodnosť)]], [[knight]] a [[rytier]].
 
== Pozri aj ==