Ladislav Bohuslav Bartholomeides: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok |
wikilinky, preklepy, wikilinky, infobox |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
[[Súbor:Rimavská Sobota - Ladislav Bartholomeides.jpg|náhľad|Bronzová busta Ladislava Bartholomeidesa v Rimavskej Sobote]]▼
| Meno = Ladislav Bohuslav Bartholomeides
| Rodné meno =
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
| Popis = slovenský pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, zoológ a entomológ
| Dátum narodenia = [[16. november]] [[1754]]
| Miesto narodenia = [[Klenovec]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1835|4|18|1754|1|16}}
| Miesto úmrtia = [[Ochtiná]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Národnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
}}
'''Ladislav Bohuslav Bartholomeides''' (známy aj ako '''Bartolomeides''', * [[16. november]] [[1754]], [[Klenovec]] - † [[18. apríl]] [[1835]], [[Ochtiná]]) bol slovenský vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ - [[zoológ]] a [[entomológ]].
== Životopis ==
▲[[Súbor:Rimavská Sobota - Ladislav Bartholomeides.jpg|náhľad|Bronzová busta Ladislava Bartholomeidesa v Rimavskej Sobote]]
Pochádzal z turčianskeho šľachtického rodu Eőrdőgh (pôvodne Čert) z Laclovej. V rokoch [[1768]] - [[1772]] navštevoval školu v [[Dobšiná|Dobšinej]] a neskôr pokračoval v štúdiu na Kežmarskom lýceu. Od roku [[1781]] absolvoval tri semestre vysokoškolského štúdia na univerzite vo [[Wittenberg|Wittenbergu]]. Po skončení štúdií na vysokej škole krátko pôsobil v [[Rimavská Baňa|Rimavskej Bani]], [[Ožďany|Ožďanoch]] a [[Ratková|Ratkovej]]. V roku [[1783]] nastúpil ako evanjelický farár do obce [[Ochtiná]] v okrese [[Rožňava]], kde pôsobil až do svojej smrti.
Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, naučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy. Prvá jeho práca mala zemepisný charakteru. Vyšla v roku [[1794]] v [[Bratislava|Bratislave]] pod názvom: ''"Hystorya o Ameryce vkazující, kterak byla skrze Krysstoffa Kolombusa a jeho Nasledowníky wynalezená, jakowé její přirozené Položení a Staw, jakowí Obywatelé a jak ji Ewropčané sobě podmanili".'' Ako učiteľ pociťoval Bartholomeides nedostatok slovenských učebníc. Preto roku [[1798]] vydal učebnicu náboženstva pod názvom: ''"Jádro Kresťanského Evangelického Náboženstwj"'', učebnicu zemepisu pod názvom: ''"Geograffia aneb Wypsánj Okrsslku Zemského s ssesti Mappami wlasnj rukau geho wyrytými"''. Prírodovedne bol zameraný i jeho spis, ktorý vyšiel v roku [[1798]] pod názvom: ''"Kratičká hystorie přirozenj, k pomocy a k dobrému gak učitelu, tak y mládeže sskolské sepsaná, ano y k rozssjřenj lepsy a k Bogu wedaucý známosti tohoto světa wubec na swětlo wydaná"'' a ktorý obsahoval poznatky z [[botanika|botaniky]], [[zoológia|zoológie]] a [[mineralógia|mineralógie]]. V zoologickej časti tohto spisu boli uvedené i nektoré údaje o dvojkrídlom [[hmyz|hmyze]] ([[Diptera]]), hlavne o [[strečky|strečkoch]] ([[Hypodermatidae]]), a [[ovady|ovadoch]] ([[Tabanidae]]). V roku [[1799]] Bartholomeides vydal prácu: ''"Memorabilia Provinciae Csetnek cum tabulis aétri incisis".'' Je to monografia Štítnického okresu, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. Snažil sa tu vysvetliť aj vznik vrchov. V rokoch [[1806]] až [[1808]] vyšla v [[Levoča|Levoči]] jeho obsiahlá vlastivedná [[monografia]] o [[Gemerská stolica|Gemerskej stolici]], pod názvom: ''"Inclyti Supcrioris Ungariae Comitatus Gőmőriensis Notitia Historico-Geographico-Statistica".'' Bola to náročná práca, lebo materiálu o [[Gemer (región)|Gemeri]] bolo v tom čase veľmi málo. Prácu musel doplniť vlastným výskumom a rozdelil ju na 3 časti. V prvej podal opis
Svoje literárne práce písal zväčša latinsky, ale učebnice sa snažil písať rečou ľudu. Na [[Slovensko|Slovensku]] však v tom čase neexistoval jednotný spisovný jazyk, a preto Bartholomeides napísal svoje učebnice v slovakizovanej bibličtine, čo bol jazyk [[Kralická biblia|Kralickej biblie]]. Bartholomeides pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i [[speleológia|speleológiou]]. Roku [[1801]] vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Bartholomeides nemal veľké možnosti, a preto väčšinu svojich prác robil z vlastného popudu a z vlastných prostriedkov. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy
==Referencie==
Řádek 22 ⟶ 47:
[[Kategória:Slovenskí entomológovia]]
[[Kategória:Slovenskí geografi]]
[[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]]
[[Kategória:Osobnosti z Klenovca]]
| |||