V roku 1964 utiekli do [[SRN]] dvaja členovia Pohraničnej stráže a vďaka rozhlasovej stanici [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Slobodná Európa]] sa verejnosť mohla dozvedieť podrobnosti o službe na hranici. Podľa ich informácií na stanovenom úseku dĺžky štyristo až osemsto metrov konali službu traja pohraničníci. Jeden z nich spal a dvaja strážili. Na akýkoľvek signál vybehol pozdĺž plota pes, ktorý mal zachytiť stopu utekajúceho. Elektrický prúd bol zapnutý zvyčajne len v noci. Ak utekajúci neposlúchol výzvy, vojaci mali rozkaz po ňom strieľať a za každú cenu ho zastaviť. Ak bol narušiteľ zastrelený za hraničnou čiarou, mal byť zavlečený späť na územie Československa, pričom bolo nutné vyvarovať sa stretu s nemeckou alebo rakúskou pohraničnou strážou.<ref name=":0" />
Najjednoduchšia a najúčinnejšia ochrana socialistických hraníc spočívala v sledovaní a udávaní tých, ktorí sa chystali alebo pripravovali hranice prekročiť. Preto sa vedenie štátu, [[KSČ]] ale predovšetkým [[Štb]] snažila zapojiť do "ochrany hraníc" aj obyvateľstvo a to aj finančne (za zadržanie alebo nahlásenie narušiteľa sa vyplácala zvyčajne odmena 200 korún za osobu). Len na Slovensku bolo takýchto "pomocníkov" okolo 1500.{{Bez citácie}}
Ján Ondriaš
vo svojom článku<ref>[http://globalmagazin.sk/zelezna-opona-proti-vlastnym-spoluobcanom-zasahovali-aj-dobrovolni-pomocnici-pohranicnej-straze/ Ján Ondriaš: Železná opona: Proti vlastným spoluobčanom zasahovali aj dobrovoľní pomocníci pohraničnej stráže, globalmagazin.sk
<abbr>22. December 2014</abbr>]</ref> encyklopedicky popisuje organizáciu systému pomocníkov PS takto:<blockquote>Zvláštne postavenie v
systéme ochrany štátnej hranice mali pomocníci pohraničnej stráže. Pomocníkom pohraničnej stráže (PPS) sa mohol stať každý občan Československa, ktorý bol oddaný socialistickému zriadeniu, býval alebo pracoval v
hraničnom pásme, požíval dôveru spoločnosti, dovŕšil vek 21 rokov a
prešiel prísnou previerkou. Žiadosť sa predkladala veliteľovi jednotky PS, pričom žiadateľ absolvoval pohovor, v
ktorom sa skúmal dôvod jeho žiadosti a
bol oboznámený s
úlohami a
povinnosťami vyplývajúcimi z
výkonu funkcie. Následne bola žiadateľov o
členstvo v PPS lustrovaný v
evidenciách VB, ŠtB a
v
registri trestov a jeho spoločenská povesť bola preverená v
mieste trvalého bydliska, zväčša na MNV alebo ONV, ako aj na jeho pracovisku. V
prípade, že bol výsledok previerok negatívny, veliteľ brigády PS písomným rozkazom rozhodol o
jeho prijatí do služby. Žiadateľ potom zložil pred veliteľom práporu PS ústny sľub: „Ja, pomocník Pohraničnej stráže, slávnostne sľubujem, že budem chrániť Československú socialistickú republiku, záujmy robotníckej triedy, pracujúceho ľudu a
aktívne prispievať k
ochrane štátnych hraníc, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a
majetku. Pri svojej činnosti budem dodržiavať zákony a
ostatné právne predpisy a
zachovávať štátne tajomstvo.“ Vonkajším znakom každého PPS bola zelená rukávová páska široká 10,5 cm, na ktorej bol
biely nápis „Pomocník PS“ a
pečiatka útvaru PS. Páska sa nosila na ľavej ruke. Okrem pásky mal PPS aj preukaz s
fotografiou.</blockquote><blockquote>Príslušníci PPS boli pri 11. brigáde PS organizovaní v
družstvách a
čatách pri jednotlivých rotách PS, Oddeleniach ochrany štátnych hraníc (OŠH) a
poriečnych oddieloch PS (Bratislava, Medveďov a
Komárno). V
roku 1976 bolo v
rámci brigády registrovaných spolu 1412 PPS. Jednotky pomocníkov boli rozmiestnené po celom úseku brigády od Moravského Jána až po Šahy. Ich počet závisel od veľkosti hraničného pásma stráženého tou-ktorou rotou PS, resp. OŠH, ako aj od toho, či išlo o
rakúsku alebo maďarskú časť hranice, či samotné mesto Bratislavu (v
roku 1976 sa počty PPS pohybovali od 40 do 175 osôb na jednotku PS).</blockquote><blockquote>PPS pôsobili najmä ako
pozorovatelia a vykonávali
obchôdzky. Do terénu boli vysielaní
buď samostatne, alebo v
dvojčlenných alebo viacčlenných hliadkach alebo v
hliadkach zmiešaných s
príslušníkmi PS. Pred nástupom do služby mohol byť PPS zapožičaný slzotvorný plyn a
pelendrek. Pri výkone činnosti PPS sa na neho vzťahoval § 57 zákona 40/ 1975 o
Zbore národnej bezpečnosti, t. j. PPS mal rovnaké práva ako pomocník VB. Napríklad mohol požadovať vysvetlenie nejakej činnosti, vyzvať kohokoľvek, aby preukázal svoju totožnosť, zastaviť motorové vozidlo, ktorého šofér sa dopustil dopravného priestupku, zakázať pokračovanie v
jazde, odviesť osobu na stanicu VB, alebo tiež použiť na zabezpečenie poriadku a
bezpečnosti slzotvorný plyn alebo pelendrek.</blockquote><blockquote>Za dobré a
iniciatívne plnenie svojej činnosti pri ochrane hranice mohol byť PPS odmenený peňažným alebo vecným darom, čestným uznaním alebo odznakom napríklad vzorného PPS alebo čestného PPS. Najčastejšie boli títo pomocníci odmeňovaní finančnou odmenou, ktorej výška závisela od charakteru splnenej úlohy a
jej náročnosti, zväčša za zadržanie narušiteľa. Toho mohol PPS zadržať sám, alebo ho na základe hlásenia PPS zadržala poplachová hliadka miestne príslušnej roty PS. Odmena sa v
rokoch 1979-1989 pohybovala od 100 do 1000 korún za prípad, vo väčšine prípadov to bolo 200 korún za osobu.</blockquote><blockquote>Okrem PPS existovala pri 11. brigáde PS aj mládežnícka organizácia Mladí pomocníci PS (MPPS), ktorými boli zväčša deti alebo príbuzní pomocníkov PS. Členom sa mohol stať na odporučenie PS, SZM alebo MNV občan starší ako 15 rokov a
mladší ako 21 rokov. Pri
jednotkách PS sa tvorili aj pionierske oddiely mladých strážcov hranice. Za aktívnu činnosť mohli byť odmenení vecnou odmenou alebo vyznamenaním.</blockquote>
Do ochrany socialistických hraníc formou zapojenia viacerých pracovníkov boli motivované aj podniky. Napríklad ''Matador'' v Petržalke získal titul ''Vzorný pohraničný závod''<ref>[http://www.kniznicapetrzalka.sk/archivne_foto/vystava3/03-hranicne_pasmo.pdf Ochranu štátnej hranice zabezpečoval aj podnik Matador. S vojakmi na hranici spolupracoval už od roku 1948. V roku 1973 mal 70 pomocníkov pohraničnej stráže a Národný výbor Bratislava IV mu udelil titul „Vzorný pohraničný závod“.]</ref> v roku [[1973]].
V roku [[1989]] získala titul Vzorná pohraničná obec napríklad obec Novoť, pokiaľ iné obce o tento titul len súťažili.<ref>[http://www.domasa.sk/obec/kazimir/index.php?option=com_content&view=article&id=1356:kazimirania-v-rokoch-1968-1989&catid=1:latest&Itemid=206 Ochrana štátnych hraníc Kazimír zaznamenala tri prípady narušenia štátnej hranice s Maďarskom. K narušeniu dochádzalo najmä počas letnej turistickej sezóny, hlavne v kúpeľoch Byšta a jej okolí. Bol tiež zaznamenaný zvýšený pohyb vízových cudzincov. Obec Kazimír súťažila /1982-1987/ niekoľko rokov o titul Vzorná pohraničná obec SSR a dosahovala veľmi priaznivé výsledky.]</ref>
