Peter (apoštol): Rozdiel medzi revíziami

V aramejštinearamejčine, v ktorej bol napísaný originálny text evanjelia, je to dokonalá slovná hračka: slovo „cepha“ totiž aramejsky znamená „Peter“ aj „skala“. Text je dodnes zdrojom trvalej polemiky, najmä vo vzťahu k pápežovi ako úradu.

Je takmer isté, že Peter strávil svoje posledné roky v Ríme, kde údajne prišiel „založiť cirkev, ktorá by mesto očistila“.. Potvrdzujú to aj raní autori ako [[Kliment I.|Kliment Rímsky]] († 101), [[Ignác Antiochijský]] († 107) a [[IreneusIrenej z Lyonu|Ireneus]] († 202). Židia v meste nemali ľahké postavenie: napriek tomu, že Rimania boli v otázke náboženstva pomerne tolerantní, považovali ľudí s iným vierovyznaním za „nedôveryhodných“. Podobne bol na tom však i sám Peter: Židia ho považovali za odpadlíka, ktorý uznával zákon, no neuznával potrebu obriezky a židovské sviatky a rituály. Pre nich bol Ježiš obyčajným potulným kazateľom.

O Petrovom pobyte a smrti v Ríme sa dozvedáme iba z prvého Petrovho listu, kde „Babylon“ je krycie meno pre Rím. Nie je však nič známe o dĺžke jeho pobytu: dohady, že trval dvadsaťpäť rokov, sú legendou z 3. storočia. Ignác sa domnieval, že sv. Peter a sv. Pavol mali zvláštnu moc nad rímskou cirkvou, kým IrenuesIreneus tvrdil, že ju založili spoločne a zahájili postupnosť jej biskupov. Rovnako nič nie je známe o ich zákonodarnej úlohe a už vôbec nie o Petrovej úlohe predpokladaného vodcu obce. Podľa dejepisca [[Eusebios z Kaisareie|Eusébia]] († 339 ?) obaja boli popravení za vlády cisára [[Nero|Nera]] (54 – 68), pravdepodobne pri prenasledovaní v r. 64. [[Tertullianus|Tertulián]] († 222) uvádza, že Peter bol ukrižovaný.

19. júna 64 vypukol v Ríme veľký požiar. Trval celý týždeň a zničil desať zo štrnástich mestských štvrtí. Nero, ktorý bol v tom čase v [[Anzio|Anziu]], po návrate do mesta obvinil z požiaru kresťanov. V Circus Gai et Neronis na pravom brehu rieky [[Tiber]]y dal veľké množstvo členov tejto „židovskej sekty“ ukrižovať. Petra uväznili krátko po požiari a onedlho popravili: údajne na jeho vlastnú žiadosť ho ukrižovali hlavou nadol, ako výraz úcty k svojmu Bohu (pretože sám seba nepokladal za hodného umrieť rovnakou smrťou ako jeho Pán).