Východná Trácia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Legobot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 1 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q171323)
d preklepy
 
Riadok 6:
 
Oblasť bola pôvodne osídlená [[Tráci|Trákmi]], ktorí sa tu usadili medzi 12.-9. stor. pred Kr. Jedna z teórii hovorí, že Tráci sem prišli z [[Grécko|Grécka]], odkiaľ ich vyhnali [[Gréci|grécke kmene]]. Približne od 8. stor. pred Kr. sa tu usadzujú [[Gréci]], ktorí tu pri pobreží zakladajú kolónie. Gréci osídlili celú pobrežnú oblasť a väčšinu Trákov vyhnali. Najznámejšie starogrécke kolónie tu boli ''Kallipolis'' (dnes [[Gelibolu]]), ''Kardia'', ''Ainos'' (dnes [[Enez]]), [[Sestos]], ''Perinthos'' (dnes [[Marmara Ereğlisi]]), ''Selymbria'' (dnes [[Silivri]]) a [[Byzantion]] (dnes [[Istanbul]]). Gréci sa usadili aj na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]]. Išlo hlavne o [[Ióni|iónskych Grékov]], územie v okolí Byzantionu obývali [[Dóri]]. [[Grécka kultúra]] sa odtiaľto dostáva aj do vnútrozemskej Trácie. Počas Peloponézskej vojny stáli miestni Gréci na strane [[Atény|Atén]]. Neskôr pripadla Trácia [[Macedónia|Macedónii]], potom slobodnej Trácii a v 1. stor. po Kr. definitívne [[Staroveký Rím|Rím]]u. Postupne sa tu rozmáha kresťanstvo. Cisár [[Hadrián]] tu postavil mesto ''Hadrianopolis'' (dnes [[Edirne]]). Cisár [[Konštantín Veľký]] prebudoval Byzantion na nové hlavné mesto, [[Konštantinopol]], kde sa usadilo obyvateľstvo z rôznych končín východnej časti ríše (hlavne Gréci). Od roku 395 patrí Trácia do [[Východorímska ríša|Východorímskej (Byzantskej) ríše]]. V 6. stor. sem prenikli [[Slovania]], ktorí sa pokúsili dobyť Konštantinopol, no neúspešne a tak sa usadili v dnešnej severnej tureckej Trácii a slovanizovali pôvodné trácke či helenizované trácke obyvateľstvo. Od 7. stor. sem prenikajú starí [[Bulhari]], ktorí sa neskôr so Slovanmi a Trákmi pomiešali a slovanizovali sa. [[Gréci]] sa udržali, obývali širšie pobrežné územia. Od 14. stor. územie ovládli [[Turci]], ktorí v roku 1453 dobyli [[Konštantinopol]], dovtedy bolo hlavné mesto [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] [[Edirne]]. Počas tureckej doby sa tu usádzalo grécke obyvateľstvo, hlavne vo vnútrozemí a v [[Konštantinopol]]e, na pobreží žili Gréci kontinuálne. Väčšina vnútrozemského obyvateľstva (snáď Bulhari) sa do 17. stor. islamizovalo a poturčilo.
Turecký údaj z roku 1910 udáva, že Východná Trácia má 1.669 500 obyvateľov, z toho 655.600 tvoria [[Gréci]], 604.500 [[Turci]], 71.800 [[Bulhari]] a 337.600 obyvateľov tvorili rôzne iné národnosti. Miestni Gréci sa venovali predovšetkým obchodným činnostiam, najvýznamnejšie mestá boli [[Istanbul]] ([[dimotiki|gr.]] ''Konstandinupoli)'', [[Edirne]] ([[dimotiki|gr.]] ''Adrianupoli''), [[Gelibolu]] (gr. ''Kallipoli''), [[Tekirdağ]] (gr. ''Redestos'') a [[Kırklareli]] (gr. ''Saranda Ekklisies''). Z posledne menovaného pochádzal [[Evangelos Tsantalis]], grécky vinár, ktorý založil známu vínnu značku [[Tsantali]]. ˇuzemieÚzemie bolo známe pod menom ''Romilia'', teda krajina [[Romaioi|Romaiov]] (Grékov). V roku 1923, po vzniku [[Turecko|Turecka]] a po Grécko-tureckej vojne sa konala výmena obyvateľov medzi [[Grécko]]m a [[Turecko]]m. Väčšina miestnych Grékov sa vysťahovala do Grécka (hlavne do oblastí [[Západná Trácia]] a [[Macedónia]]) a do tureckej Trácie prišlo etnické turecké obyvateľstvo z Grécka. Mnoho novousadených Turkov pochádzalo zo [[Solún]]a. Medzi moslimami sa tu usadili aj moslimskí [[Arumuni]] z Grécka. Povolené mali ostať len istanbulskí Gréci, ktorí sa však po roku 1955 takmer všetci vysťahovali do Grécka.
 
==Dnes==