Verzia z 02:24, 2. júl 2015 upraviť 172.218.124.61 (diskusia) Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 05:46, 2. júl 2015 upraviť vrátiť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 774 editací d Revízia 6076924 používateľa 172.218.124.61 (diskusia) bola vrátená Ďalšia úprava →
Riadok 33: • '''voľná kandidátna listina''': pri tomto chápaní kandidátnej listiny smie volič buď robiť zásadnejšie úpravy na jednej kandidátnej listine strany, hnutia či koalície, ktorej odovzdáva svoj hlas – napríklad formou škrtania či prepisovania kandidátov alebo prevádzať voľbu priamo výberom kandidátov z kandidátnych listín rôznych strán, hnutí či koalícií. Niekedy sa o tomto spôsobe hlasovania hovorí ako o kvázilistinnom. Všetky hlasy pre kandidátov určitej strany sú potom sčítané, a tak sa určí, koľko ktorá strana získava mandátov a aké je poradie kandidátov v rámci jednotlivých politických strán. Tento systém je známy z [[Fínsko\|Fínska]] a [[Čile]] spred roku 1973. Platí zákonitosť, že čím je počet mandátov vo volebnom obvode väčší, tým viac ich rozdelenie zodpovedá rozdeleniu názorov voličov. Voľné kandidátne listiny sú typické pre švajčiarsky volebný systém, v ktorom majú voliči pri voľbách do federálnej Národnej rady jednoznačne najväčšiu voľnosť. Napriek tomu túto možnosť využíva len veľmi malé percento z nich. ~~== Preferenčný volebný systém ==~~ Preferenčný volebný systém spočívá v tom, že volič označuje kandidátov čislámi. Zvýčajné krajíny, ako Írsko, Australia či Holandsko, ktoré používaju tento systém su rozdelené na viacmandatové volebné obvody. Napriklad v Írsku okrsky majú medzi 3 až 5 poslancov. Volič dostane lístok so všetkými kandidátami a označuje ich číslami (1, 2, 3 ...). Následne volebná komísia určí isté kvórum na zvolenie (v absolutních čísiel, nie percenta). Každy kandidát ktorý získa kvórum je zvolený; kandidát ktorý ma viac hlasov než kvórum je zvolený a rozdiel medzi jeho počtom hlasov a kvórum sa prenese na ďalšieho kandidáta. Ak ani jeden nedosiahol kvórum, ten zo najnižšimi preferenciámi výpadne a jeho hlasy sa prenesu na kandidáta so najviac hlasmi. A tak, to ide pokial neni dosiahnutý počeť poslancov v obvode ktorý sa ma zvoliť (napr. 5). ~~Preferenčný systém dáva pomerný výsledok (30% hlasov = 30% kresiel), ale je komplikovaný a preto málo krajín ho používa.~~ == Zmiešaný volebný systém ==

Volebný systém: Rozdiel medzi revíziami