Verzia z 21:24, 2. marec 2015 upraviť Wosush (diskusia \| príspevky) 70 editací Revízia 5919757 používateľa 87.244.203.135 (diskusia) bola vrátená ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:54, 2. júl 2015 upraviť vrátiť 188.167.5.24 (diskusia) Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 20: \|poznámky = <center>Približný počet mŕtvych civilistov: <br />'''25 000'''</center> }} '''Občianska vojna v Líbyi''' začala demonštráciami a protestami nadväzujúcimi na [[arabská jar\|vlny protestov]] v ostatných arabských krajinách. Prvé, menšie protesty sa objavili už [[13. január\|13. januára 2011]] a ľudia v nich žiadali koniec 42 rokov trvajúcej diktatúry plukovníka [[Muammar Káddáfí\|Muammara Kaddáfího]] v krajine. Väčšie protesty sa naplno rozhoreli po [[15. február]]i a režim na ne reagoval streľbou do demonštrantov a neskôr aj nasadením armády, vrátane lietadiel.<ref>http://www.sme.sk/c/5776368/libya-nasadila-proti-demonstrantom-bojove-lietadla.html</ref> Bezprostredné počty ľudských obetí sa rôznia, samotná Líbya priznala 300, Taliansko ich odhadovalo až na niekoľko tisíc.<ref name="ceskenoviny.cz">http://www.ceskenoviny.cz/svet/zpravy/kaddafiho-podporily-desitky-lidi-tisice-demonstrovaly-proti-nemu/600381</ref> Najmasovejšie demonštrácie prebiehali v najväčších mestách ([[Tripolis]], [[Bengází]], [[Misráta]], [[Tobruk]]), demonštranti prepadávali policajné stanice, kde sa im dostali do rúk aj ~~vojenské~~ zbrane a situácia dospela až k otvorenému povstaniu. Na stranu odporcov režimu sa postupne pridala aj časť silových zložiek a [[21. februára]] získali povstalci prakticky pod úplnú kontrolu mesto Bengází, ktoré sa stalo hlavným centrom odporu. Režim potom postupne prišiel o celý východnú časť Líbye a líbyjsko-egyptskú hranicu tak ovládli vzbúrenci. [[Súbor:Flag of Libya.svg\|thumb\|Vlajka bývalého Líbyjského kráľovstva, teraz využívaná povstalcami]] Krátko po tom sa špekulovalo o tom, že plukovník Káddafí opustil krajinu. Ten však [[22. februára]] vystúpil v televízii a vyhlásil, že ''vodcom revolúcie'', ktorú vedie už dlhšie ako 40 rokov, zostane. Vyzval tiež svojich priaznivcov k verejnej podpore, deň na to sa ich však zišlo len asi 150. [[28. februára]] poskytol západným médiám rozhovor, v ktorom odmietol rezignáciu, pretože nevykonáva žiadnu oficiálnu funkciu a posťažoval si na to, že ho západné krajiny opustili a nerozumejú politickému systému Líbye. Tiež sa vyjadril v tom zmysle, že všetci jeho ľudia ho "milujú" a zomreli by, len aby ho ochránili.<ref>http://zahranicni.ihned.cz/c1-50847690-kaddafi-pozval-zahranicni-novinare-do-kavarny-lide-me-miluji-rekl-jim</ref> Po tom, čo ku koncu februára režim stratil kontrolu nad východom krajiny, vrátane druhej najväčšej líbyjskej metropoly [[Bengází]], začali tamojší ľudia oslavovať a odovzdávať ukoristené zbrane. Pri oslavách používali červeno-čierno-zelenú trikolóru, vlajku bývalého Líbyjského kráľovstva.<ref name="ceskenoviny.cz"/> Ako vedúca zložka povstania sa sformovala Dočasná národná prechodná rada, tiež označovaná ako Národná rada. Táto rada uskutočnila svoje ustanovujúce stretnutie [[5. marec\|5. marca 2011]] v [[Bengází]], kde sa označila za jediného legitímneho predstaviteľa Líbye a na jej území vyhlásila ''Líbyjskú republiku''.<ref name="ntclibya.org">http://ntclibya.org/english/founding-statement-of-the-interim-transitional-national-council/</ref> Predsedom Rady sa stal [[Mustafa Abdul Džalíl]], ktorý bol Kaddáfiho ministrom spravodlivosti a na stranu povstalcov prešiel krátko po začiatku protestov. Prvou krajinou, ktorá [[10. marec\|10. marca 2011]] Radu oficiálne uznala ako legitímneho predstaviteľa líbyjského štátu, bolo [[Francúzsko]].<ref name="ntclibya.org"/><ref>http://zahranicni.ihned.cz/c1-51068190-sarkozy-bezletova-zona-nestaci-zamerme-se-na-konkretni-cile-v-libyi</ref~~><br /~~> V marci rozpútali Kaddáfího sily proti povstalcom rozsiahlu vojenskú protiofenzívu a začali spätne dobýjať povstalcami obsadené mestá, pričom došlo k rozsiahlym bojom napr. v [[Misráta\|Misráte]] a k obliehaniu [[Bengází]]. Z obavy, aby nedošlo v týchto mestách k rozsiahlym masakrom civilného obyvateľstva, pristúpila [[Bezpečnostná rada OSN]] k vyhláseniu bezletovej zóny nad Líbyou, ktorá dala [[de facto]] súhlas s vojenskou intervenciou cudzích krajín. Tá začala [[19. marca]] pod vedením [[Francúzsko\|Francúzska]], [[Veľká Británia\|Veľkej Británie]] a [[Spojené štáty\|Spojených štátov]]. [[31. marca]] prevzalo úplnú kontrolu nad vojenskou operáciou proti líbyjskému režimu [[NATO]]. Z arabských štátov vojensky podporil ako prvý vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou [[Katar]], ktorý tiež ako prvý z arabských krajín uznal rebelmi ustanovenú vládu.<ref>http://zpravy.idnes.cz/libyjsti-povstalci-chteji-zacit-vyvazet-ropu-pomuze-jim-pry-katar-1fp-/zahranicni.asp?c=A110328_114436_zahranicni_ipl</ref>. Spojenci uskutočnili v priebehu vojny vyše 9 000 bojových náletov a takmer úplne zničili vojenský potenciál Kaddáfího režimu,<ref>http://www.nato.int/nato_static/assets/pdf/pdf_2011_10/20111005_111005-factsheet_protection_civilians.pdf</ref> zároveň však napriek snahám o minimalizovanie civilných škôd usmrtili najmenej 72 civilistov.<ref>http://www.sme.sk/c/6374877/aktivisti-obvinuju-nato-z-nepriznania-civilnych-obeti-v-libyi.html</ref> S výraznou leteckou podporou začali povstalci pomerne rýchlo preberať kontrolu nad krajinou a v auguste už Kaddáfímu zostalo len niekoľko miest na západe Líbye,. ~~predovšetkým~~Predovšetkým hlavné mesto Tripolis, o ktorý sa mali viesť najťažšie boje, pretože Kaddáfí sa nemienil vzdať a oprieť sa mohol minimálne o svoju elitnú prezidentskú gardu, ktorú tvorilo 3 000 dobre vyzbrojených a vycvičených mužov. Podľa správ z miesta boli v uliciach hlavného mesta Kaddáfim najatí žoldnieri z cudzích krajín, najmä subsaharskej Afriky, ktorí strieľali aj po tých, čo sa len snažili pomôcť zraneným.<ref>http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/kaddafi-uz-zrejme-nekontroluje-situaci-v-libyi-lide-dal-utikaji/601881</ref> To viedlo k viacerým prípadom brutálnych represii zo strany povstalcov voči obyčajnému černošskému obyvateľstvu krajiny.<ref>http://observers.france24.com/content/20110831-libya-tripoli-ivorian-african-immigrant-blacks-brutalized-because-skin-colour-color</ref> * [[21. august]]a sa povstalci, v snahe zvrhnúť režim Muammara Kaddáfího dostali do hlavného mesta [[Tripolis]], obsadili jeho významnú vojenskú základňu a na Zelenom námestí v Tripolise vyvesili svoje vlajky, pričom ho oficiálne premenovali Námestie martýrov. Riadok 37: * [[20. október\|20. októbra]] boli po ťažkých bojoch povstalcami definitívne dobyté aj posledné miesta odporu Kaddáfího jednotiek, mestá [[Bani Walid]] a [[Syrta]]. Samotný plukovník Muammar Kaddáfí je pri snahe o útek 4 km západne od [[Syrta\|Syrty]] zadržaný povstalcami, ktorí ho následne podľa všetkého zabili.<ref>http://www.dailymail.co.uk/news/article-2054344/Gaddafi-dead-Mob-killers-trial-vow-Libyas-new-rulers.html#ixzz1c2ehSpLU</ref> * [[23. októbra]] vyhlásili predstavitelia Dočasnej národnej rady krajinu za "definitívne "oslobodenú".<ref>http://www.bbc.co.uk/news/world-africa-15422262</ref> * [[31. októbra]] NATO formálne ukončilo svoju vojenskú angažovanosť v Líbyi.<ref>http://www.acus.org/natosource/nato-makes-final-decision-end-libya-operation-october-31</ref>

Občianska vojna v Líbyi: Rozdiel medzi revíziami