Rímske cisárstvo: Rozdiel medzi revíziami

'''Rímske Cisárstvocisárstvo''' ([[Latinčina|lat.]] Imperium Romanum) je obdobie [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] od získania moci [[Octavianus Augustus|Octavianom]] až do jej zániku.

Prvým [[cisár]]om sa stal [[Octavianus Augustus|Octavianus]]. Keď porazil [[Marcus Antonius|Antónia]], dal sa voliť každý rok [[konzul]]om a stal sa natrvalo jediným vládcom Ríma dňa [[16. január]]a [[27 pred  Kr.]]. Titul Augustus v preklade znamená „Vznešený“. Oficiálne zmenil len svoje meno: Imperator Caesar Augustus, Divi Filius. Súhrn prijatých plných mocí, úradov a pôct, ktoré z neho spravili monarchu, si udržal až do smrti. Stal sa zakladateľom prvej dynastie rímskych cisárov.

Premena republiky na cisárstvo či [[principát]], ako sa jeho prvé štádium označuje, bol zložitý proces. Cisárstvo si zachovalo, najmä vo svojej prvej fáze, mnohé prvky [[Republika|republikánskeho]] zriadenia, aj keď v pozmenenej podobe. Zachoval sa v ňom [[senát (staroveký Rím)|senát]], ktorý sa považoval za najvyšší orgán. Naďalej sa schádzali ľudové zhromaždenia, zachoval sa aj konzulský úrad, úrad tribúnov ľudu, prétorské, edilské a iné úrady. Nič sa nezmenilo ani na inštitúcií rímskeho občianstva ani na postavení jednotlivých spoločenských tried a skupín ani na ekonomických základoch života.

Okrem toho si Augustus vytvoril cisárske úrady, ktoré sa stali základom neskoršej [[Byrokracia (organizačná štruktúra)|byrokratickej]] správy ríše. Rovnakú autoritu ako mal v Ríme sa snažil Augustus zabezpečiť aj Rímu vo svete. Za oficiálny program svojej zahraničnej politiky vyhlásil [[Pax Romana]]: rímsky mier“ t.  j. mier nanútený a zabezpečený presilou rímskych zbraní. Najväčšie zahraničnopolitické úspechy zaznamenal na východe.