Pozývací list: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d len zmena linku z rozlišovacej stránky na konkrétnu: normalizácia (ČSSR) |
doplnenie |
||
Riadok 53:
Po roku [[1989]] sa Česko-Slovensko snažilo list získať od Moskvy. Jeho kópiu odovzdal prezidentovi Václavovi Havlovi vtedajší ruský prezident [[Boris Jeľcin]] v roku 1992. List bol údajne objavený zapečatený 15. júla 1992 (dva dni pred jeho odovzdaním) v Štátnom archíve Ruskej federácie. Obálka bola podpísaná Konštantinom Černěnkom s poznámkou ''Uložiť v archíve politbyra. Bez súhlasu neotvárať.'' Samotný text bol zmenený Brežnevovou rukou, preto sa predpokladá, že si vyžiadal novú verziu, ktorá mala byť podpísaná viacerými "žiadateľmi o bratskú pomoc". Podľa niektorých informácií sa Brežnev pri rozhodovaní o budúcom vodcovi ČSSR vyjadroval o Biľakovi ako neschopnom, pretože nedokázal na pozývací list získať 200 sľubovaných podpisov.
Počas návštevy prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putina]] v Bratislave v máji 2011 ho o vydanie originálu požiadala premiérka Radičová.<ref>Mária Miháliková: Radičová chce od Putina pozývací list z roku 1968, SME 13. 5. 2011. [http://www.sme.sk/c/5892050/radicova-chce-od-putina-pozyvaci-list-z-roku-1968.html Dostupné online].</ref> Napriek tomu že jej to Putin sľúbil<ref name=":0">[http://www.sme.sk/c/6374491/rusi-nevidia-dovod-aby-nam-vratili-pozyvaci-list.html Ján Krempaský: Rusi nevidia dôvod, aby nám vrátili pozývací list, SME, 13. 5. 2012]</ref>, po roku sa
Hoci V. Biľaka pre pozývací list a iné činy trestne stíhali od roku 1991 proces po 20 rokoch ([[2011]]) zastavila Špeciálna prokuratúra. Nik z pisateľov tak nebol odsúdený. Biľak sa k napísaniu listu nepriznal hoci potvrdil jeho existenciu. Pražský kriminalistický ústav zistil, že rez písma zodpovedá písaciemu stroju československej výroby značky Consul, zrejme prenosný model vyrábaný v rokoch 1965 až 1972.<ref name=":0" /> V súdnom procese znalci skonštatovali, že „vzhľadom na gramatické a jazykové excesy ho písal Čech alebo Slovák, nie Rus, pretože také chyby obvykle robia Česi vyjadrujúci sa v ruskom jazyku.“ Podpisy však overiť nevedeli, pretože nemajú originál. V Čechách považujú Biľakov podpis na liste za overený znalcami. Súdny spis zostal tajný doteraz aj po Biľakovej smrti.<ref>Biľakov spis zostal tajný aj po smrti, ukázali aspoň hlavné dôkazy, [http://www.sme.sk/c/7204049/bilakov-spis-zostal-tajny-aj-po-smrti-ukazali-aspon-hlavne-dokazy.html Sme 16.5.2014]</ref> V rozhovore pre Českú televíziu uviedol vydavateľ knihy Biľakových spomienok, že Biľak sa priznal, že o intervencii vedel už týždeň pred jej začiatkom, pretože sa 14.8.1968 stretol na tajnej schôdzi s ideológom Suslovom a šéfom Ukrajinskej KS Šelestom.<ref>Lucie Strašíková: Biľak: O intervenci jsem věděl - přiznávám, ale Až po mé smrti, ČT 6. 4. 2014, (česky) [http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/268678-bilak-o-intervenci-jsem-vedel-priznavam-ale-az-po-me-smrti/ online]
</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
| |||