Dudince: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 6077181 používateľa Adam Horniak (diskusia) bola vrátená |
pridanie sekcie "História mesta" |
||
Riadok 52:
Dudince pozostávajú z troch častí: Staré Dudince, Nové Dudince a Merovce. ''Staré Dudince'' sú pôvodná obec, ktorá sa nachádza na pravom brehu potoka Štiavnica v blízkosti hlavnej cesty. ''Nové Dudince'' vznikli zastavaním priestoru medzi potokom Štiavnica a železničnou traťou. ''Merovce'' sú časť mesta Dudince, ktorá sa nachádza za železničnou traťou. V obci sa nachádza aj [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolícky]] [[kostol]] Panny Márie Kráľovnej pokoja z roku [[1994]] a evanjelický kostol a. v. z roku [[1996]].
== História mesta ==
Dudinské minerálne vody po prvý raz spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777 v jeho diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy.
Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel dekrét z 23.1.1894, ktorým sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom.
Po úradnom uznaní sa stala dudinská voda vzácnejšou a začala sa používať aj na pitné kúry, napríklad pri žalúdočnej kyseline, pri poruchách tlaku, no aj ako stolová voda, predávala sa tiež v obchodoch. Fľaše s vodou v osobitných debnách sa vozili na furmanských vozoch do Komárna a odtiaľ riečnymi loďami do morských prístavov, aby mohli byť dopravené až do Ameriky.
Prvý otvorený kúpeľ vo východnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1900 vlastník prameňov Hugo Oberndorff. Kúpeľ slúžil jeho rodine a jeho priateľom, zanikol v r. 1935. V západnej pramennej sústave bol už dávnejšie známy silne zapáchajúci prameň zvaný Smradľavý neskoršie premenovaný na Malý kúpeľný.
Tento prvý kúpeľ v západnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1907 nájomca prameňov Filip Gutmann a spol. Kúpeľ bol vykresaný do travertína pri východnom úpätí kúpeľnej kopy. Po Filipovi Gutmannovi, od r. 1916, bol nájomcom prameňov i kúpeľa Koloman Brázzay z Budapešti. K.Brázzay na jar r.1918 urobil vrt dnešnom kúpeľnom bazéne, ktorý nazval Veľký kúpeľný. K.Brázzay obhospodaroval pramene a kúpeľ aj po vzniku Československej republiky až do roku 1921 prostredníctvom správcov.
Keď nájom prestal vynášať, v roku 1921 všetky nájomné práva, ktoré mal na 51 rokov od grófa H. Oberndorffa, odovzdal Júliusovi Unterbergerovi, obchodníkovi zo Šiah. Tento bol nájomcom prameňov i kúpeľov až do 2.novembra 1938, do tzv. „viedenskej arbitráže", kedy Dudince zostali na Slovensku a Šahy pripadli Maďarsku.
Cez vojnu boli kúpele značne poškodené. Po vojne bolo celé zariadenie kúpeľov obnovené. Po znárodnení r. 1948 čiastočne ožila aj nová výstavba účelových objektov. V rokoch 1957-1958 postavili terajšiu murovanú vstupnú budovu na otvorené kúpalisko a predĺžili väčší bazén. Malý bazén (Kis Búdôs) zrušili.
V rokoch 1953-1956 sa uskutočnil hydrogeologický prieskum s cieľom získať výdatnejší zdroj prírodnej minerálne liečivej vody. V západnej pramennej skupine vrtom S-3 sa získal výdatný zdroj prírodnej minerálnej liečivej vody.
O konečné všestranné zhodnotenie zloženia, kvality s naznačením perspektívy využitia dudinskej vody na podklade podrobného hydrogeologického prieskumu v rokoch 1953-58, sa pričinil odborný kolektív prof.ing.Dr. Ota Hynie z Karlovej univerzity v Prahe.
== Kúpele ==
| |||