Dudince: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
pridanie sekcie "História mesta"
d wikilinky, pridať zdroje
Riadok 54:
 
== História mesta ==
{{Sekcia bez zdroja||2015-07-08}}
Dudinské minerálne vody po prvý raz spomína profesor [[Henrich Johan von Crantz]] v roku [[1777]] v jeho diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene ''Gyogy''.
 
Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel dekrét z 23.1.1894, ktorým sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom.
 
Po úradnom uznaní sa stala dudinská voda vzácnejšou a začala sa používať aj na pitné kúry, napríklad pri žalúdočnej kyseline, pri poruchách tlaku, no aj ako stolová voda, predávala sa tiež v obchodoch. Fľaše s vodou v osobitných debnách sa vozili na furmanských vozoch do [[Komárno|Komárna]] a odtiaľ riečnymi loďami do morských prístavov, aby mohli byť dopravené až do Ameriky.
 
Prvý otvorený kúpeľ vo východnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1900 vlastník prameňov [[Hugo Oberndorff]]. Kúpeľ slúžil jeho rodine a jeho priateľom, zanikol v r.roku 1935. V západnej pramennej sústave bol už dávnejšie známy silne zapáchajúci prameň zvaný Smradľavý neskoršie premenovaný na Malý kúpeľný.
 
Tento prvý kúpeľ v západnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1907 nájomca prameňov [[Filip Gutmann]] a spol. Kúpeľ bol vykresaný do travertína pri východnom úpätí kúpeľnej kopy. Po Filipovi Gutmannovi, od r. 1916, bol nájomcom prameňov i kúpeľa od roku 1916 Koloman Brázzay z Budapešti[[Budapešť|Budapešt]]i. K.Brázzay na jar r.roku 1918 urobil vrt pri dnešnom kúpeľnom bazéne, ktorý nazval Veľký kúpeľný. K.Zároveň Brázzay obhospodaroval pramene a kúpeľ aj po vzniku [[Československo|Československej republiky]] až do roku 1921 prostredníctvom správcov.
 
Keď nájom prestal vynášať, v roku 1921 všetky nájomné práva, ktoré mal na 51 rokov od grófa H. Oberndorffa, odovzdal [[Július Unterberger|Júliusovi Unterbergerovi]], obchodníkovi zo [[Šahy|Šiah]]. Tento bol nájomcom prameňov i kúpeľov až do 2. novembra 1938, do tzv. „viedenskej[[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže"]], kedy Dudince zostali na Slovensku a Šahy pripadli Maďarsku.
 
Cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] boli kúpele značne poškodené. Po vojne bolo celé zariadenie kúpeľov obnovené. Po znárodnení r. 1948 čiastočne ožila aj nová výstavba účelových objektov. V rokoch 1957-1958 postavili terajšiu murovanú vstupnú budovu na otvorené kúpalisko a predĺžili väčší bazén. Malý bazén (Kis Búdôs) zrušili.
 
V rokoch 1953-1956 sa uskutočnil hydrogeologický prieskum s cieľom získať výdatnejší zdroj prírodnej minerálne liečivej vody. V západnej pramennej skupine vrtom S-3 sa získal výdatný zdroj prírodnej minerálnej liečivej vody.
 
O konečné všestranné zhodnotenie zloženia, kvality s naznačením perspektívy využitia dudinskej vody na podklade podrobného hydrogeologického prieskumu v rokoch 1953-581958, sa pričinil odborný kolektív profProf.ing Ing. Dr. Ota[[Otto Hynie|Otta Hynie]] z Karlovej univerzity v Prahe.
 
== Kúpele ==