Společnost česko-slovanská (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d úprava citácie |
d úprava citácií |
||
Riadok 1:
'''Společnost česko-slovanská'''<ref>{{Citácia knihy
'''Společnost česko-slovanská'''<ref>''Kronika Slovenska'' I, str. 412; Ďurica: ''Dejiny Slovenska a Slovákov'', 2003</ref> (iné názvy: '''Spoločnosť česko-slovanská'''<ref>CAMBEL, Samuel (ed.). ''Dejiny Slovenska II: (1526-1848)''. 1. vyd. Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1987, s. 668.; v tej istej kapitole sa uvádza názov iného spolku v tvare "Spolek česko-slovanský" [čiže je tam slovo spolek namiesto spolok], takže možno predpokladať, že autor analogicky považuje ním uvádzaný tvar "spoločnosť" [namiesto společnost] za vtedajší, a teda nie za modernizovaný, názov; okrem toho sa tento tvar - nech už je chápaný akokoľvek - používa v literatúre asi najčastejšie</ref>, '''Slovenská spoločnosť'''<ref>Cambel et al.: ''Dejiny Slovenska'' II, 1987, str. 668 "Spoločnosť česko-slovanskú, nazývanú často jej členmi aj Slovenská spoločnosť"</ref>, '''Společnost řeči a literatury československé'''<ref>''Kronika Slovenska'' I, str. 412</ref>, '''Spoločnosť řeči a literatury československé'''<ref name="ESS">Spoločnosť česko-slovanská. In: ''[[Encyklopédia slovenských spisovateľov]]'' 2, 1984.</ref>, '''Spoločnosť reči a literatúry československej/česko-slovenskej/českoslovanskej/česko-slovanskej''', '''Literárna jednota''' <ref name="ESS"/>, '''Jednota mládeže'''<ref name="ESS"/>, '''Spoločnosť/Společnost česko-slovenská''', '''Spoločnosť českoslovanská/československá'''<ref>Škvarna et al.: ''Lexikón slovenských dejín'', 1997</ref>, '''Česko-slovanská spoločnosť'''; slovo „slovanský“ v tom čase znamenalo hlavne to, čo dnes označujeme ako „slovenský“) bol samovzdelávací spolok študentov pri bratislavskom evanjelickom lýceu v rokoch 1829 - 1837 s pôvodnou úlohou zdokonalovať sa v materinskom jazyku.▼
| priezvisko = Kováč
| meno = Dušan
| odkaz na autora = Dušan Kováč
| spoluautori = et al.
| titul = Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia
| vydavateľ = Fortuna Print
| miesto = Bratislava
| rok = 1998
| isbn = 80-7153-174-X
| kapitola =
| strany = 412
}}; {{Citácia knihy
| priezvisko = Ďurica
| meno = Milan S
| odkaz na autora = Milan Stanislav Ďurica
| titul = Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí
| vydanie = 3
| typ vydania = opr. a dopl.
| vydavateľ = Lúč
| miesto = Bratislava
| rok = 2003
| isbn = 80-7114-386-3
| kapitola =
| počet strán = 837
| strany =
▲
| priezvisko = Kováč
| meno = Dušan
| odkaz na autora = Dušan Kováč
| spoluautori = et al.
| titul = Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia
| vydavateľ = Fortuna Print
| miesto = Bratislava
| rok = 1998
| isbn = 80-7153-174-X
| kapitola =
| strany = 412
}}</ref>, '''Spoločnosť řeči a literatury československé'''<ref name="ESS">Spoločnosť česko-slovanská. In: [[Karol Rosenbaum|ROSENBAUM, Karol]] ed. ''[[Encyklopédia slovenských spisovateľov]] 2. zväzok: P - Ž''. 1. vyd. Bratislava: [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1984.</ref>, '''Spoločnosť reči a literatúry československej/česko-slovenskej/českoslovanskej/česko-slovanskej''', '''Literárna jednota''' <ref name="ESS"/>, '''Jednota mládeže'''<ref name="ESS"/>, '''Spoločnosť/Společnost česko-slovenská''', '''Spoločnosť českoslovanská/československá'''<ref>Škvarna et al.: ''Lexikón slovenských dejín'', 1997</ref>, '''Česko-slovanská spoločnosť'''; slovo „slovanský“ v tom čase znamenalo hlavne to, čo dnes označujeme ako „slovenský“) bol samovzdelávací spolok študentov pri bratislavskom evanjelickom lýceu v rokoch 1829 - 1837 s pôvodnou úlohou zdokonalovať sa v materinskom jazyku.
Spolok v roku [[1829]] založili [[Karol Štúr]], [[Samo Chalupka]], [[Daniel Lichard]] a [[Samuel Godra]]. Na jeho čele bol formálne profesor lýcea, fakticky bol na čele študent zvolený ako podpredseda. Spoločnosť vyučovala a vzdelávala členov v materinskom jazyku. V roku 1834 sa jeho charakter čiastočne zmenil v tom zmysle, že prevzal vedúcu úlohu slovenského národného obrodenia a začal rozvíjať slovenskú národnú kultúru (v zmysle [[romantizmus|romantických]] myšlienok). Vrchol činnosti dosiahla v rokoch 1835 až 1837, keď bol jej podpredsedom [[Ľudovít Štúr]]. Spoločnosť vtedy mala 120 členov, do popredia spolku sa dostali národné a politické otázky, členovia sa nadchýnali slovanskou vzájomnosťou, organizovali vychádzky napr. na Devín (24.4.1836), vydali almanach Plody ([[Plody zboru učenců řeči českoslovanské prešporského]]), na zasadnutiach prednášali vedecké prednášky a básne a podobne.
| |||