Mongolsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
d odkaz fix. |
||
Riadok 70:
[[Súbor:Desert - Inner Mongolia edit.jpg|náhľad|vľavo|Púšť Gobi v strednom Mongolsku]]
Po vzniku Kazachstanu prestalo byť Mongolsko najväčším vnútrozemským štátom sveta (zaberá druhú pozíciu). Patrí medzi štáty najviac vzdialené od mora ({{km|700|m}}). V západo-východnom smere meria {{km|2392|m}}, od severu k juhu {{km|1259|m}}. Dĺžka hraníc predstavuje {{km|8161|m}}, z toho {{km|3485|m}} pripadá na hranicu s Ruskom a {{km|4676|m}} predstavuje hranica s Čínskou ľudovou republikou.<ref>Mzv.cz. "Mongolsko | Ministerstvo zahraničních věcí České republiky." 2012. Web. 12 May 2013. <http://www.mzv.cz/jnp/cz/encyklopedie_statu/asie/mongolsko/>.</ref> Územie Mongolska zasahuje na severe do pásma ihličnatých [[les]]ov sibírskej [[tajga|tajgy]] a rozprestiera sa cez pás [[step]]í až po ázijskú oblasť púští na juhu. Veľká časť krajiny má charakter náhornej plošiny s priemernou nadmorskou výškou presahujúcou {{m|1500|m}}; iba 19% rozlohy krajiny sa nachádza pod úrovňou {{m|1000|m}}. Najnižším bodom je hladina jazera Chocho Núr ({{mnm|532}}) v najseverovýchodnejšom cípe krajiny. Kým juhovýchod a juh Mongolska je len mierne zvlnený a zbrázdený stržami, na severe a najmä na západe sa dvíhajú vysoké pohoria Východný Sajan, Changaj a Mongolský Altaj (s najvyššou horou krajiny Hüiten Peak vysokou {{mnm|4374}}). Na juhu Mongolska potom ďalej k východu vybieha o niečo nižšie pásmo Gobijského Altaja. Celý juh a juhovýchod Mongolska zaberá najsuchšie a najnehostinnejšia časť krajiny – púšť Gobi.
Medzi horami na západe sa nachádza celý rad veľkých bezodtokových jazier (Char Us núr, Chjargas núr); táto oblasť býva preto nazývaná Jazernou panvou. Tu sa rozprestiera najväčšie mongolské jazero Uvs núr ({{km2|3350}}). V kontraste s juhom, kde chýbajú stále vodné toky, v severnej časti krajiny existuje pomerne hustá riečna sieť. Najväčšími riekami sú [[Orchon (rieka)|Orchon]] a [[Selenga]], ktoré odvádzajú vodu do ruského jazera Bajkal, patria teda k úmoriu Severného ľadového oceánu. Selenge je na dolnom toku pri ruských hraniciach dokonca využívaná pre lodnú dopravu.
=== Podnebie ===
Vzhľadom na polohu na náhornej plošine v stredoázijskom vnútrozemí má Mongolsko extrémne kontinentálne podnebie s veľmi malým množstvom zrážok (najmä v púšti Gobi). Z hľadiska [[vegetácia|vegetačných]] a [[klíma|klimatických]] podmienok je Mongolsko jedným z najnehostinnejších miest na [[Zem]]i. Väčšina krajiny je extrémne horúca v lete a studená v zime. V januári prináša studený front z vnútrozemia chlad a teplota na nížinách a v údoliach klesá až na −30 °C. V tomto čase je účinkom teplotnej inverzie oveľa teplejšie na svahoch hôr, kde teplota stúpa s nadmorskou výškou. Na najteplejších miestach vystúpia januárové denné teploty na 0 °C až 5 °C, pričom v noci klesajú na −30 °C v chladných oblastiach nie je zriedkavých ani −40 °C. V lete, najmä v júli vystúpia najvyššie denné teploty na 20 °C až 25 °C. Leto trvá maximálne tri mesiace, pričom už v septembri začnú teploty výrazne klesať. Ročná priemerná teplota v hlavnom meste Mongolska Ulanbátare je približne 0 °C, čo ho robí jedným najchladnejších hlavných miest na svete.<ref>Worldweatheronline.com. "Ulaanbaatar, Mongolia Weather Averages | Monthly Average High and Low Temperature | Average Precipitation and Rainfall days | World Weather Online." 2013. Web. 12 May 2013. <http://www.worldweatheronline.com/Ulaanbaatar-weather-averages/Ulaanbaatar/MN.aspx>.</ref>
| |||