Verzia z 21:21, 8. apríl 2015 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 091 editací d →‎Obyvateľstvo: wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:34, 14. júl 2015 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 6: == Dejiny == V 6. storočí územie osídlili [[Slovania]]. V 9. storočí bolo územie súčasťou [[Veľká Morava\|Veľkej Moravy]]. V 10. storočí sa Halič stal súčasťou Poľska, východný Halič od roku [[981]] súčasťou Kyjevskej Rusi (historická zmienka k roku 981, že vládca Kyjevskej Rusi ~~dobil~~dobyl Červenú Rus). Východný Halič v rokoch [[1018]]- – [[1031]] dočasne znovu pripadol Poľsku. Od roku [[1144]] do [[1352]] (iné zdroje od roku [[1087]]) tu ako nástupca Kyjevskej Rusi existovalo rusínske Haličské kniežatstvo, asi od roku [[1200]] spojené s Volyňskom do Haličsko-volyňského kniežatstva, ktoré bolo [[1253]] - – [[1340]] vazalským štátom [[Zlatá horda\|Zlatej hordy]] Mongolov. V tomto období sa hlavným mestom stal [[Ľvov]] namiesto mesta Halič a [[pápež]] vyhlásil Haličsko-volyňské knieža za „kráľa Rusy“. V roku [[1387]] (iné zdroje [[1340]]- – [[1349]]) bol východný Halič pripojený k Poľskému kráľovstvu (resp. jeho časti zvanej [[Malopoľsko]]). Roku [[1772]] tzv. prvým delením Poľska pripadol východný Halič Rakúsku a roku [[1795]] tzv. tretím delením Poľska Rakúsko získalo aj západnú Halič. Roku [[1809]] Rakúsko Halič stratilo, ale znovu ju získalo okrem ([[Krakov]]a do roku [[1846]]) Viedenským kongresom roku [[1815]]. Halič bol jednou z najzaostalejších poľnohospodárskych oblastí monarchie. Prevažovali veľkostatky a roľníci masívne emigrovali, lebo im zvyšná drobná pôda nestačila. V roku [[1846]] vypuklo haličské roľnícke povstanie proti šľachte koordinované s poľským povstaním za národné oslobodenie z [[Krakov]]a. Následkom tohto povstania a revolúcie [[1848]] [[Viedeň]] v tejto oblasti zrušila nevoľníctvo. Po vzniku [[Rakúsko-Uhorsko\|Rakúsko-Uhorska]] ([[1867]]) dostali Poliaci a [[Rusíni]] v tejto oblasti širokú politickú a kultúrnu autonómiu, za čo [[Viedeň]] dostala podporu haličských statkárov. Na začiatku 20. storočia bol Halič dokonca strediskom poľskej a ukrajinskej (rusínskej) opozície proti rusifikačným snahám vlády v Petrohrade. Riadok 13: == Krakov a Ľvov == Najvýznamnejším mestom Haliča bol [[Krakov]]. Medzi rokmi [[1815]]- – [[1846]] bol Krakov spolu s priľahlým okolím nezávislou republikou s názvom ([[Krakovská republika]]). V roku [[1846]] sa Krakovská republika stala súčasťou Rakúska-Uhorska a bola včlenená do Haliča. Hlavným mestom rakúskej provincie bol [[Ľvov]] ({{V jazyku\|pol\|Lwów}}; {{v jazyku\|deu\|Lemberg}}; {{V jazyku\|ukr\|Львів\|Ľviv}}) v súčasnej západnej Ukrajine. == Obyvateľstvo ==

Halič (región): Rozdiel medzi revíziami