Jahodníky: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 876 bajtov ,  pred 6 rokmi
rozšírenie
(vytvorenie stránky)
 
(rozšírenie)
{{Pracuje sa}}
'''Jahodníky''' sú časťou mestskej časti mesta [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], nachádzajúcou sa v jeho juhovýchodnej časti. V minulosti boli Jahodníky samostatnou obcou. Súčasťou mesta Martin sú od roku [[1919]].<ref name=Martin>{{Citácia knihy || priezvisko = || meno = || odkaz na autora = || titul = Martin - z dejín mesta || vydanie = 1 || vydavateľ = Vydavateľstvo Neografie || miesto = Martin || rok = 2000 || isbn = 80-88892-34-1 || kapitola = Stručné dejiny dnes aglomerovaných obcí Martina do roku 1918 || strany = 182 - 185 || jazyk = po slovensky}}</ref>
 
Jahodnícke háje na juhu Jahodník sú využívané obyvateľmi Martina ako obľúbená oddychová zóna. Nachádza sa v nich aj [[Múzeum slovenskej dediny|skanzem]], ktorý je súčasťou [[Etnografické múzeum (Martin)|Slovenského národného múzea - Etnografického múzea]].
 
{{Široký obrázok|Múzeum slovenskej dediny 10.jpg|1000px|rám=áno|Skanzem v Jahodníckych hájoch}}
 
== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o dedine „''Bistricha''“ (dnes [[Bystrička (okres Martin)|Bystrička]]) v blízkosti územia dnešných Jahodník je z roku [[1258]].<ref name=Martin/> Medzi rokmi 1258 - 1284 sa zrejme od dediny na ľavom brehu rieky [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]] odčlenila dedina „''Malá Bystrica''“ („''Kuzbyztrec''“), ktorá sa rozvíjala na pravom brehu. Kráľ [[Ladislav IV.]] v roku [[1284]] daroval Malú Bystricu istému Vavrincovi, synovi Kozmasa.<ref name=Martin/> V 14. storočí sa už v listinách spomína názov obce v podobe „''Kis Bistercze alias Jahodnik''“, resp. „''Malá Bystrica, iným menom Jahodník''“. Podľa niektorých historikov (napr. Ján Beňko) išlo o obnovenie názvu staršieho sídliska s názvom „Jahodník“, ktoré sa na tomto území nachádzalo do konca 11. storočia.<ref name=Martin/>
Prvá písomná zmienka o dedine „''Bistricha''“ na území dnešných Jahodník je z roku [[1258]].<ref name=Martin/>
 
Po vymretí všetkých Vavrincovych dedičov sa obec opäť stala kráľovským majetkom. V roku [[1439]] daroval Jahodníky kráľ [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht II.]] Ladislavovi z Necpál spolu s dedičným právom pre jeho potomkov.<ref name=Martin/> Keď Ladislav získal v roku [[1441]] [[Blatnica|blatnické panstvo]], stali sa jeho súčasťou aj obce Jahodníky a [[Žabokreky]]. Koncom 15. storočia sa v rýchlom slede striedali majitelia blatnického panstva, a teda aj Jahodníkov - vlastnili ho Záblatskovci, Koromovci a neskôr Révaiovci.<ref name=Martin/>
 
V roku [[1869]] mali Jahodníky 388 obyvateľov a ich počet neustále rástol. V roku [[1910]] ich bolo už 980. V dedine fungovala škola, mlyn, liehovar, dve kožiarne, rozvíjali sa remeslá a obec mala aj vlastný poľovný revír.<ref name=Martin/> Obci prináležali aj dva minerálne pramene vyvierajúce v Jahodníckych hájoch. Obyvatelia Jahodník a [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] sa koncom 19. storočia dohodli na spoločnom využívaní prameňov, chodili k nim na výlety a usporadúvali pri nich zábavy.<ref name=Martin/>
 
Bezprostredná blízkosť, úzke hospodárske a kultúrne vzťahy medzi Jahodníkmi a mestom Martin viedli už pred [[1. svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] k úvahám o pričlenení obce k Martinu. Definitívne boli Jahodníky pričlenené k Martinu v roku [[1919]].<ref name=Martin2>{{Citácia knihy || priezvisko = || meno = || odkaz na autora = || titul = Martin - z dejín mesta || vydanie = 1 || vydavateľ = Vydavateľstvo Neografie || miesto = Martin || rok = 2000 || isbn = 80-88892-34-1 || kapitola = Stavebný vývin mesta od stredoveku po dnešok || strany = 470 || jazyk = po slovensky}}</ref>
 
V súčasnosti sú Jahodníky súčasťou najväčšej mestskej časti mesta Martin s názvom „Ľadoveň-Jahodníky-Tomčany“.
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
 
{{Mestské časti Martina}}
4 479

úprav