Článkonožce: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d (odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}})
 
==== Vzdušnice ====
[[Vzdušnice]] (trachey) sú vývojovo vyšším typom dýchacieho ústrojenstva. Sú to vlastne ektodermálne vliačeniny, spevnené chitinóznou špirálovitou výstužou. Tracheálna sústava vyúsťuje na povrch nenápadnými otvormi (stigmami) po bokoch bruška, niekedy i hrude. Vetvia sa v systém vzdušničiek (tracheol), ktoré privádzajú [[kyslík]] priamo k [[bunka|bunkám]]. Takýto mechanizmus dýchania je veľmi efektívny – vylučuje totiž akékoľvek zdržanie v zásobovaní [[tkanivo|tkanív]] kyslíkom, spôsobené u iných skupín živočíchov zložitým prenosom O<sub>2</supsub> a CO<sub>2</supsub> dýchacími pigmentami. Znamená to, že svaly ''Tracheata'' nikdy nepracujú na [[kyslíkový dlh]], tak častý napr. pri [[mäkkýše|mäkkýšoch]], no i inde, vrátane stavovcov. Vzdušnice sú však výhodné len pre telo menších rozmerov. Veľkosť tela vzdušnicovcov má prirodzenú fyziologickú limitu asi 20 – 25 cm, väčšie telo by už tracheálny systém nedokázal efektívne zásobovať kyslíkom. U niektorých lariev vodného hmyzu vznikajú tracheálne žiabre. Sú to vlastne druhotné vyliačeniny kutikuly obyčajne na konci alebo po bokoch bruška, do ktorých vnikajú trachey. K výmene plynov dochádza na jemnej, lamelárne zriasenej kutikule (najády ''[[Ephemeroptera]]'', ''[[Zygoptera]]'' a ''[[Plecoptera]]''). Niektoré vodné larvy dýchajú rektálnou dutinou vystlanou tracheolami (''[[Anisoptera]]''), alebo primitívnymi kutikulárnymi žiabrami (''[[Simuliidae]]''). Nakoniec, u suchozemských alebo amfibických článkonožcov platí to isté ako u vodných – u niektorých drobných foriem špecializované dýchacie orgány zanikajú, takže výmena plynov prebieha iba povrchom tela (napr. veľmi drobné [[roztoče]]).
 
=== Nervová sústava ===
112 082

úprav