Chazari: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d (→‎Úvodná sekcia: wikilinky)
[[Súbor:Chasaren.jpg|thumb|Chazarská ríša (okolo r. 650, 750, 850)]]
'''Chazari''' (iné názvy: '''Kazari, Kozári, Kozari, Kavari, Kabari, Kovari''', staršie '''Chazarovia''', po hebrejsky ''Kuzarim'') boli staroveké kmene altajského pôvodu, pôvodne zrejme z [[Priuralie|Priuralia]], ktoré v rokoch 650 - 965 mali '''Chazarskú ríšu''' medzi Dneprom, [[Krym]]om, [[Kaukaz]]om, Kaspickým morom a južným [[Ural (pohorie)|Uralom]]. Po roku 800 Chazari, alebo len ich vládnuca vrstva vyznávali [[judaizmus]]. [[Konštantín Filozof|Konštantín]] a [[Svätý Metod|Metod]] sa ich v rokoch [[861]]/[[862|2]] snažili získať pre [[kresťanstvo]]. Typickou zbraňou bola šabľa. Časť z nich roku 895 spolu so starými Maďarmi zaútočila na Karpatskú kotlinu, usadili sa pravdepodobne v dolnom Potisí, kde postupne splynuli s ostatným obyvateľstvom. Chazarskú ríšu zničilozničil v roku [[965]] kyjevskékyjevský knieža [[Sviatoslav Igorevič]].
 
Chazari boli pôvodne [[Kočovníci|kočovný]], neskôr polokočovný turkický národ nejasného pôvodu, ktorý obýval strednú ÁziiÁziu. Postupne, ako jeho príslušníci bohatli z kontroly tranzitného obchodu medzi európskym severom a Orientom, stále viac prechádzali k usadlému spôsobu života. Ich najdôležitejším obchodným strediskom a zároveň panovníckou rezidenciou sa stala novo založenánovozaložená pevnosť [[Itil]] (poloha neznáma) v delte [[Volga|Volgy]].
 
Z konfesného a kultúrneho hľadiska boli obyvatelia ríše a predovšetkým vládnuce kruhy postupne ovplynenéovplyvnené [[islam]]om, [[judaizmus|judaizmom]] aj gréckym [[Ortodoxia|ortodoxným]] kresťanstvom, čo súviselo s politickým dianím na danom území. Dobré vzťahy mali Chazari tradične s [[Byzantská ríša|Byzanciou]], ktorej vládnuce kruhy v nich videli možných spojencov proti spoločným nepriateľom. Už roku [[626]], kedy ešte kočovali pri Kaspickom mori, sa s nimi snažil nadviazať kontakt [[cisár]] [[Herakleios]] ([[610]]–[[641]]), pripravujúci sa vtedy na výpravu proti [[Perzská ríša|Perzii]]. O storočie neskôr, kedy bola Chazarská ríša podobne ako Byzancia nebezpečne ohrozená [[Arabi|arabskou]] expanziou, bolo dohodnuté spojenectvo, ktoré roku [[733]] spečatil sobáš byzantského následníka trónu [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantína]] s chánovou dcérou menom [[Čiček]]. Chazari vstúpili do vojny s Arabmi po boku Byzantincov, nemali však úspech a dostali sa na dlhý čas do arabského vplyvu. Jeho dôsledkom bola okrem iného vynútená islamizácia zajatého chána aj chazarskej aristokracie.
 
Za vlády [[Abbásovci|abbásovského]] [[kalif]]a [[Hárún ar-Rašíd|Hárúna ar-Rašída]] ([[786]]–[[809]]) začali Chazari nový boj proti arabskej nadvláde. Veľa z nich konvertovalo na judaizmus, ktorý sa potom stal štátnym náboženstvom. Chazari boli jediným nehebrejským etnikom, ktoré hromadne prijalo židovské vyznanie.
209

úprav