209
úprav
d (→Úvodná sekcia: wikilinky) |
|||
[[Súbor:Chasaren.jpg|thumb|Chazarská ríša (okolo r. 650, 750, 850)]]
'''Chazari''' (iné názvy: '''Kazari, Kozári, Kozari, Kavari, Kabari, Kovari''', staršie '''Chazarovia''', po hebrejsky ''Kuzarim'') boli staroveké kmene altajského pôvodu, pôvodne zrejme z [[Priuralie|Priuralia]], ktoré v rokoch 650 - 965 mali '''Chazarskú ríšu''' medzi Dneprom, [[Krym]]om, [[Kaukaz]]om, Kaspickým morom a južným [[Ural (pohorie)|Uralom]]. Po roku 800 Chazari, alebo len ich vládnuca vrstva vyznávali [[judaizmus]]. [[Konštantín Filozof|Konštantín]] a [[Svätý Metod|Metod]] sa ich v rokoch [[861]]/[[862|2]] snažili získať pre [[kresťanstvo]]. Typickou zbraňou bola šabľa. Časť z nich roku 895 spolu so starými Maďarmi zaútočila na Karpatskú kotlinu, usadili sa pravdepodobne v dolnom Potisí, kde postupne splynuli s ostatným obyvateľstvom. Chazarskú ríšu
Chazari boli pôvodne [[Kočovníci|kočovný]], neskôr polokočovný turkický národ nejasného pôvodu, ktorý obýval strednú
Z konfesného a kultúrneho hľadiska boli obyvatelia ríše a predovšetkým vládnuce kruhy postupne
Za vlády [[Abbásovci|abbásovského]] [[kalif]]a [[Hárún ar-Rašíd|Hárúna ar-Rašída]] ([[786]]–[[809]]) začali Chazari nový boj proti arabskej nadvláde. Veľa z nich konvertovalo na judaizmus, ktorý sa potom stal štátnym náboženstvom. Chazari boli jediným nehebrejským etnikom, ktoré hromadne prijalo židovské vyznanie.
|
úprav