Ladislav Škultéty-Gabriš: Rozdiel medzi revíziami

'''Ladislav Škultéty-Gábriš''' (* [[27. jún]] [[1738]], [[Mojtín]], vtedy [[Uhorsko]] ako súčasť [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], - † [[19. august]] [[1831]], [[Sânnicolau Mic]] [= Svätý Mikuláš, dnes súčasť [[Arad (mesto)|Arad]]u], [[Rumunsko]]) - bol slovenský [[vojak]] habsburskej armády, [[husár]], jeden z najdlhšie slúžiacich vojakov histórie [[vojenstvo|vojenstva]] sveta.

 

Narodil sa [[27. jún]]a roku [[1738]] v [[Mojtín]]e. Už ako 12-ročný sa v roku [[1750]] stal dobrovoľníkom v armáde. Väčšinu svojho života pôsobil v husárskom [[pluk]]u. Jeho vojenská kariéra sa začala počas [[sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]]. Prvá bitka, ktorej sa zúčastnil bola pri Lovosiciach. Počas svojho života bol trikrát zranený. Po prvýkrát utrpel zranenie v bitke pri Kolíne. V roku [[1768]] bol jeho [[pluk]] rozpustený a prešiel do husárskeho pluku grófa Baranya, kde pôsobil až do konca svojho života. V roku [[1775]] sa stal vicekaprálom, v roku [[1778]] kaprálom. V roku [[1790]] bol povýšený na strážmajstra a stal sa i zástavníkom pluku. Počas rokov [[1787]] až [[1791]] sa Gabriš zúčastnil vojny proti Turkom. Ako 77-ročný sa zúčastnil vojenskej výpravy do [[Rusko|Ruska]]. Ladislav Škúltéty-Gábriš bol v armáde 81 rokov a zúčastnil sa za toto obdobie 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí [[Berlín]]a v sedemročnej vojne (v rokoch [[1756]] - [[1763]]) a pri obliehaní [[Belehrad]]u (v rokoch [[1789]] - [[1790]]). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej [[Rakúska armáda|Rakúskej armáde]]. Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: ''Cisársky večný vojak'' a ''V službách štyroch cisárov''. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii.

 

== Zdroje ==