Michal IV. (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
d Bronto premiestnil stránku Michal IV. na Michal IV. (Byzantská ríša)
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo, replaced: zahájen → začat, . → ., spiknut → sprisahan
Riadok 23:
|matka =
}}
'''Michal IV.''' (iné mená: '''Michaél IV., Michael IV., Michail IV.'''), zvaný '''Paflagónsky/Paflagonský''' (* [[1010]] – † [[10. december]] [[1041]]) bol byzantský cisár v rokoch [[1034]] až [[1041]]. Po smrti cisára [[Roman III.|Romana III.]] sa oženil s jeho ženou [[Zoe]].
 
[[Súbor:Michael IV histamenon.jpg|náhľad|273px|Michael IV. na byzantskej minci]]
Michael IV. pochádzal z rodiny [[roľník]]ov z provincie [[Paflagónia]] (iný prepis: Paflagonia) . Na [[cisár]]sky dvor sa Michal dostal prostredníctvom svojho brata, [[eunech]]a a vysokého [[štát]]neho [[úrad]]níka Ioanna Orfanotrofa. Stal sa cisárovým [[komorník]]om a hoci to Roman netušil, stal sa aj milencom jeho ženy. Roman ho z ničoho neupodozrieval. 11. apríla [[1034]] však Roman za záhadných okolnosti umrel a Michal sa hneď na druhý deň oženil so Zoe. Následne si však nechal poradiť od svojho brata, ktorý sa stal [[ministerstvo financií|ministrom financií]], aby Zoe uväznil a vládol sám. Michal ale trpel výčitkami [[svedomie|svedomia]], že zradil svojho bývalého pána (Romana) a tak dal postaviť mnoho [[kláštor]]ov.
 
Michal bol veľmi pohľadný, štedrý a šikovný, ale trpel [[epilepsia|epilepsiou]] a bol nevzdelaný, preto prenechal vládu na svojho brata. Ten finančnými a [[vojna|vojenskými]] [[reforma]]mi navrátil ríši stratenú silu. Na východnej hranici bolo po dlhom obliehaní dobyté mesto [[Edessa]].
 
V roku [[1035]] požiadal emír [[Palermo|Palerma]] ([[Sicília]]) o pomoc Michala, kvôli povstaniu jeho brata. Aj napriek následnej smrti emíra, boje na Sicílii pokračovali. V roku [[1038]] bola zahájenázačatá výprava na čele s Georgiom Maniakosom. Výpravy sa zúčastnil takisto aj manžel Michalovej sestry Stefanos. V priebehu nasledujúceho roka boli dobyté [[mesto|mestá]] Palermo a [[Messina]]. Vďaka Maniakosovmu skvelému vedeniu sa takmer podarilo ovládnuť celú Sicíliu, ale v roku [[1040]] došlo k jeho stretu so Stefanosom. Po hádke sa Stefanos urazil a poslal správu Michalovi, že Maniakos plánuje spiknutiesprisahanie. Následne bol Maniakos povolaný do [[Konštantínopol]]u a uväznený. Veliteľom sa stal práve Stefanos. Ten bol však onedlho zabitý a zmätok v [[Byzantská ríša|byzantskej]] armáde využili [[Arabi]]. Najprv vypuklo povstanie, aby následne byzantskú armádu vytlačili z dobytých území, pričom nedobytá zostala len Messina.
 
Michal v posledných rokoch svojej vlády ťažko [[choroba|ochorel]]. Navyše stále viac ho trápili výčitky [[svedomie|svedomia]] kvôli Romanovi a tak sa presunul do [[Solún]]u, kde prosil svätého Demetria o odpustenie. Jeho poslednou veľkou výpravou boli boje v [[Bulharsko|Bulharsku]], kde došlo k povstaniu. Bulharskí bratranci [[Peter Deljan]] a [[Alusian]] viedli Bulharov a vyhnali byzantskú armádu z území Bulharska. Následne sa však pohádali. Alusian dal Petrovi odseknúť [[nos]] a oslepil ho. To viedlo k oslabeniu bulharskej sily a Alusian bol porazený. Michal krátko na to 10. decembra [[1041]] umrel.