Havrania cesta: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Bibliografia: typografia
d →‎O filme: wikilinky
Riadok 37:
Po filme Havrania cesta ďalej pracuje s témou práce a hrdinstva. V šesťdesiatych rokoch nevznikol v slovenskej kinematografii témou podobný film. Až v roku 1971 prichádza režisér [[Jozef Režucha]] s filmom ''[[Dosť dobrí chlapi]]''. Hollého Havrania cesta je spolu s [[Stanislav Barabáš|Barabášovou]] ''[[Pieseň o sivom holubovi|Piesňou o sivom holubovi]]'' a  [[Peter Solan|Solanovým]] ''[[Muž, ktorý sa nevrátil|Mužovi, ktorý sa nevrátil]]'' inováciou filmového výrazu 60. rokov. Pre prichádzajúcu generáciu filmových tvorcov je prínosná najmä eliminácia pátosu a príklon k ponoru do hĺbky psychiky jednotlivých postáv. Posun prichádza aj v práci s filmovou rečou.
 
Redaktor [[Ivan Benko]] píše: „Dobré slovenské filmy sa zjavujú naozaj iba zriedkavo. Havrania cesta znesie podľa môjho smelého názoru porovnanie s Barabášovým filmom „''[[Pieseň o sivom holubovi]]''. ...je predsa len dosť výnimočné dielo v slovenskej kinematografii, najmä pokiaľ ide o spracovanie súčasnej tematiky." <ref>BONKO, Ivan. Príčiny úspechu. Film a divadlo. 1962, roč. 6, č. 25, s. 9</ref> Celovečerný debut Martina Hollého vznikol v rovnakom čase ako filmy ''[[Boxer a smrť]]'' (1962, r. Peter Solan) a ''[[Slnko v sieti (film)|Slnko v sieti]]'' (1962, r. [[Štefan Uher]]). V roku 1963 boli všetky tri snímky ocenené na ''[[Festival československého filmu|Festivale československých filmov]]'' v [[Ústí nad Labem]].
 
Havrania cesta je film o osamelosti človeka, ktorého kolektív nedokáže plne pochopiť, a ktorý si k nemu nevie nájsť cestu. Ale je to súčasne film aj o karierizme a o ľuďoch, ktorí ho pestujú. Obidva tieto myšlienkové póly nachádzajú ľudské spodobnenie v dvoch hrdinoch - Petrášovi a Matúšovi." <ref>JANEK, Miroslav. "... v osamelých sa havranov". ''Kultúrny život''. 1962,  roč. 17, č. 51 – 52</ref>