Strom: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Pinus sylvestris1.jpg|náhľad|[[Borovica lesná]] (''Pinus sylvestris'') -  – príklad ihličnatého stromu]]

'''Strom''' je rastová forma [[cievnaté rastliny|cievnatých rastlín]]. Zaraďuje sa medzi [[drevina|dreviny]], čiže [[rastliny]] s trvácimi drevnatými [[stonka]]mi a obnovovacími [[púčik]]mi umiestnenými nad vrcholom [[pôda|pôdy]]. Stonky stromov sú celé drevnaté a od krov sa líšia tým, že sa rozkonárujú až v určitej výške nad povrchom [[pôda|pôdy]].

Nadzemná časť stromu sa skladá z [[kmeň (stonka)|kmeňa]], ktorý sa v určitej výške nad zemou delí na jednotlivé vetvy. Horná časť stromu, kde dochádza k vetveniu, sa nazýva [[koruna (strom)|koruna]]. [[list (botanika)|Listy]] stromov sa zakladajú tesne pod vrcholom a po dorastení listu [[meristém|meristematické]] (delivé) [[pletivo]] zaniká, zatiaľ čo v stonkách a koreňoch pretrváva. Veľkosť listov je teda obmedzená, veľkosť stoniek a koreňov u stromov neobmedzená. Teoreticky môžu teda stromy rásť donekonečna, ale pod vplyvom [[parazit]]ov a [[ťažba dreva|ťažby dreva]] trvá ich život priemerne desaťročia, storočia, len vo výnimočných prípadoch tisícročia.

Všetky stromy sú suchozemské a [[fotoautotrofia|fotoautotrofné]] rastliny, čo znamená, že ich výživa prebieha vďaka [[fotosyntéza|fotosyntéze]]. Mnohé však žijú v [[symbióza|symbióze]] s inými organizmami, hlavne [[huby|hubami]]. Podľa stavby listu sa tradične delia na ihličnaté -  – zástupcovia triedy ''[[Pinophyta]]'' a listnaté -  – väčšinou zástupcovia ''[[Magnoliophyta]]''. Toto delenie však nie je presné, lebo aj [[ihlica (list)|ihlica]] je list. Rovnako nepresné je aj ďalšie delenie na opadavé a neopadavé, pretože aj ihlice opadávajú, aj keď väčšinou nie každý rok. Stromy majú dôležitý hospodársky význam, predovšetkým tvorbou [[drevo|dreva]], iné sú pestované pre ich [[plod]]y, alebo estetickú funkciu.

[[Ontogenéza]] stromu začína najčastejšie [[zygota|zygotou]], bunkou vzniknutou splynutím dvoch [[pohlavná bunka|pohlavných buniek]]. Niektoré stromy sa však rozmnožujú [[nepohlavné rozmnožovanie|vegetatívne]], napríklad poliehavými výhonkami. Zygota sa postupne delí a vzniká [[embryo]]. Rýchlosť jeho vývinu závisí aj na vonkajších podmienkach, pri drevinách trvá v priemere viac než rok. Embryo je ukryté v [[semeno (rastlina)|semene]], ktoré mu poskytuje ochranu, výživu a nezriedka (napr. u [[javor]]ov) sa podieľa aj na jeho rozšírení. Stromy majú veľkú nadprodukciu semien -  – napríklad [[breza]] vysadená na ploche jedného [[hektár]]a vyprodukovala až 103 miliónov semien. Niektoré dlhovekejšie rastliny ich však vyprodukujú podstatne menej, napríklad [[dub]] len 250 000. Klíčivosť semena je takisto ovplyvnená nielen druhom dreviny, ale aj vonkajšími podmienkami. Niektoré semená (napr. [[topoľ]]a) sú schopné vyklíčiť hneď po dozretí, iné potrebujú najprv istý čas vegetovať vo vhodnom prostredí.

Po vyklíčení sa na výhonku nad povrchom pôdy objavia najprv útvary známe ako [[klíčny list|klíčne listy]]. Pri ihličnatých stromoch je klíčnych listov viacero a majú ihlicovitý tvar. Všetky listnaté stromy sú [[dvojklíčnolistové]], preto sa u nich objavujú dva klíčne listy. Klíčne listy sú často tvarovo odlišné od obyčajných, tzv. asimilačných listov, ktoré sa objavia až neskôr.

Charakteristickým znakom mladých drevín je intenzívny výškový rast. Ten môže byť nepretržitý -  – počas celého roka, alebo s prestávkami v obdobiach [[vegetačný pokoj|vegetačného pokoja]]. Najviac novej hmoty pribúda vo [[deň|dne]] (66 %), zvyšok v [[noc]]i (34 %). Najintenzívnejší rast vykazujú stromy zhruba v desatine svojho života, potom sa začína postupne spomaľovať. Keďže stromy sú dlhoveké, [[pohlavná dospelosť|pohlavne dozrievajú]] neskôr ako krátkoveké rastliny. Pomaly rastúce druhy začnú prvýkrát plodiť až v tridsiatom-štyridsiatom roku života, buk a jedľa takmer až v päťdesiatom roku. Nie všetky druhy kvitnú a plodia každý rok, závisí to od ich druhu, ale aj od podmienok okolia, medzi ktoré patrí znečistenia prostredia. Napríklad [[hrab]] alebo [[jarabina]] kvitnú a plodia každý rok, [[smrek]] raz za tri až štyri roky, [[dub]] za päť až šesť rokov a buk raz za šesť až osem rokov. Kvety stromov možno zjednodušene rozdeliť na vetroopelivé a hmyzoopelivé. Ihličnany netvoria pravé [[kvet]]y a mechanizmus ich oplodnenia je odlišný ako u listnatých rastlín.