134340 Pluto: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Obežná dráha: typografia |
predsa ešte zopár noviniek + ďalšie obrázky a opravy predošlých preklepov |
||
Riadok 82:
== Dráha a rotácia ==
=== Obežná dráha ===
[[Obežná dráha]] Pluta okolo [[Slnko|Slnka]] je v porovnaní s planétami slnečnej sústavy mimoriadne excentrická (to bol tiež jeden z argumentov, prečo ho medzi planéty nezaraďovať). V porovnaní s excentricitou typickou pre [[kométa|kométy]] však stále možno hovoriť o „takmer kruhovej“ dráhe. V [[afélium|aféliu]], čiže v odslní, sa od Slnka vzďaľuje až na {{km|7375927931|m}}, čo je takmer 50-krát väčšia vzdialenosť, ako je vzdialenosť [[Zem]]e od Slnka. Na základe toho sa o ňom hovorilo ako o poslednej planéte slnečnej sústavy. V [[perihélium|perihéliu]], príslní, sa však k Slnku približuje na {{km|4436824613|m}}, čo je bližšie ako perihélium Neptúna. V určitej fáze svojho obehu býva teda k Slnku bližšie ako Neptún. Naposledy sa tak stalo v rokoch [[1979]] až [[1999]], kedy bol poslednou planétou Slnečnej sústavy Neptún. Pluto prešlo perihéliom v roku [[1989]] a odvtedy sa od Slnka neustále vzďaľuje. Obežné dráhy Neptúna a Pluta sa však fyzicky nekrížia, a preto nikdy nemôže dôjsť ku kolízii týchto dvoch telies. V príslní na Pluto dopadá takmer trikrát viac slnečnej energie ako v odslní, čo má podľa hypotéz výrazný dopad na hustotu jeho atmosféry.<ref name="Rekordy" />
Dráha Pluta je v [[dráhová rezonancia|rezonancii]] 3:2 s Neptúnom. Znamená to, že kým Neptún urobí tri obehy okolo Slnka, za rovnaký čas Pluto urobí dva celé obehy. Telies s rovnakou dráhovou rezonanciu s Neptúnom je známych viacero a nazývajú sa podľa svojho prvého objaveného predstaviteľa – [[plutíno|plutína]]. Jeden obeh Pluta okolo Slnka trvá pozemského 247,68 roka, čo bol najdlhší planetárny rok v slnečnej sústave. Od svojho objavu Pluto ešte nevykonalo ani jediný celý obeh.
Riadok 106:
== Atmosféra ==
[[File:Pluto Departure by New Horizons.jpg|left|thumb|Zákryt Slnka Plutom vyfotografovaný sondou New Horizons zo vzdialenosti dvoch miliónov kilometrov. Na tejto snímke možno vôbec po prvýkrát vidieť [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]] nejakej trpasličej planéty ako jemný prstenec okolo nej. Slnečné svetlo v nej rozptyľujú najmä väčšie a zložitejšie [[molekuly]].]]
Pluto obklopuje veľmi riedka [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféra]], ktorá sa skladá najmenej z 98 % [[dusík]]a (N<SUB>2</SUB>), so stopami [[metán]]u (CH<SUB>4</SUB>, max. 0,5 %) a [[oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]] (CO)<!-- V úvode sa spomína oxid uhličitý -->. Atmosféra bola objavená pri zákrytoch hviezd Plutom.<ref name="Kleczek" /> [[zdanlivá hviezdna veľkosť|Jasnosť hviezdy]] počas zákrytu klesala len pozvoľna, čo sa deje iba u telies s atmosférou. Z týchto pozorovaní však nebolo možné určiť ani [[atmosférický tlak|tlak]], ani teplotu atmosféry pri povrchu. Hustota, a teda aj [[atmosférický tlak|tlak]] jeho atmosféry sa silne mení v závislosti na okamžitej vzdialenosti od Slnka. Keď je teleso bližšie k Slnku, dochádza k [[vyparovanie|vyparovaniu]] a [[Sublimácia (pevná látka)|sublimácii]] prchavých látok pokrývajúcich jeho povrch a tým sa atmosféra zahusťuje.
| priezvisko = Gemec
| meno = Martin
| titul = Aktuálně: Sonda New Horizons uspěla u Pluta
| url = http://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/aktualne-sonda-new-horizons-uspela-u-pluta.html
| dátum vydania = 2015-07-13
| dátum prístupu = 2015-07-31
| vydavateľ = Česká astronomická společnost
| jazyk = česky
}}</ref> Tento rozpor by mohla vysvetľovať hypotéza, podľa ktorej atmosféru Pluta zahusťuje sublimujúci dusík z jeho severného pólu, ktorý sa v roku 1987 po 120 rokoch vynoril z tieňa.<ref name="astro.cz" />
V [[marec 2009|marci 2009]] astronómovia získali prostredníctvom teleskopov [[Very Large Telescope|VLT]] nové poznatky o atmosfére Pluta. Zistili, že atmosféra s teplotou –180 °C je približne o 40 stupňov teplejšia než povrch a obsahuje nečakane veľké množstvo metánu. Vyplynulo to z pozorovaní prístrojom CRIRES (CRyogenic InfraRed Echelle Spectrograph). Pozorovania tiež odhalili, že metán je v atmosfére Pluta druhým najzastúpenejším plynom. Na rozdiel od Zeme je väčšina atmosféry Pluta neustále v stave [[teplotná inverzia|teplotnej inverzie]], to znamená, že jej teplota s výškou vzrastá (na Zemi je to opačne).<ref>{{Cite web
Řádek 113 ⟶ 122:
| url = http://www.eso-cz.cz/tiskove-zpravy/odhaleni-nizsich-vrstev-atmosfery-pluta eso-cz.cz
| acessdate = 18. marec 2009
}}</ref> Ultrafialové žiarenie zo Slnka podľa hypotézy rozkladá metán, z ktorého sa potom tvoria ďalšie zlúčeniny. Tie pri poklese do hlbších a chladnejších vrstiev atmosféry skondenzujú a sú hlavnou zložkou oparu, ktorý nasnímala sonda New Horizons pri pozorovaní zákrytu Slnka Plutom.<ref name="astro.cz" />
Atmosféra Pluta je taká riedka, že z povrchu nie je vôbec vidieť.<ref name="kosmonautix">{{Cite web
Řádek 120 ⟶ 129:
| url = http://www.kosmonautix.cz/2015/07/na-plutu-tecou-ledovce/
| acessdate = 31. júl 2015
}}</ref> Pre pozorovateľa na Plute by obloha aj cez deň zostávala čierna.
Z údajov odvysielaných sondou New Horizons sa zistilo, že opar atmosféry siaha do výšky skoro 130 km<ref name="astro.cz" /> – 160 km,<ref name="kosmonautix" /> čo je 5-krát viac než sa očakávalo. Pozorovanie založené na zmenách signálu prijatého zo
== Povrch ==
[[Súbor:Pluto animiert.gif|vpravo|náhľad|Animácia zobrazujúca v 30-stupňových rozostupoch celý povrch Pluta, zložená zo snímok HST.]]
[[File:NH-Pluto-TombaughRegio-MountainRange-20150714-IFV.jpg|thumb|Podrobný pohľad na okraj ''Tombaugh Regio'']]
Povrch Pluta bol do roku 2015, kedy ho preskúmala prvá kozmická sonda, len veľmi málo známy. Jediné pozorovania, ktoré sme mali, boli pozemské, a z [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]] (HST). Fotografie, ktoré boli do leta 2015 k dispozícii, sú veľmi neostré. Na základe snímok HST bola zostavená aj veľmi hrubá mapa povrchu planéty. Na mape sú rozlíšiteľné svetlejšie a tmavšie oblasti, pričom sa predpokladalo, že svetlejšie miesta by mohli byť dusíkové ľady s malým množstvom metánu a oxidu uhličitého. Tmavé oblasti môžu byť pokryté buď [[organická látka|organickým]] materiálom, alebo mohli vzniknúť ako dôsledok [[fotochemická reakcia|fotochemických reakcií]] vyvolaných [[kozmické žiarenie|kozmickým žiarením]].<ref name="Kleczek" /> New Horizons potvrdila, že povrch Pluta sa skladá najmä z metánu, dusíka a oxidu uhoľnatého, všetko v pevnom skupenstve. Kým prvé dve zmienené látky sú však rozmiestnené prakticky po celom povrchu, oxid uhoľnatý je koncentrovaný len v oblasti nazvanej ''Tombaugh regio''.<ref name="kosmonautix" /> Na Pluto dopadá len 0,07 % množstva slnečného žiarenia, ktoré dopadá na [[Zemský povrch|povrch Zeme]] a preto jeho povrchové teploty kolíšu od −235 [[stupeň Celzia|°C]] do −225 °C.<ref name="v číslach">{{Cite web
| author = Peter Ivan
Řádek 140 ⟶ 150:
| isbn = 80-8067-071-4
| pages = strany: 320-323}}</ref>
Povrchové útvary začali byť pomenovávané až keď sa k trpasličej planéte priblížila sonda New Horizons a priniesla neporovnateľne podrobnejšie snímky, než aké sa kedy dali získať. Už pred najväčším priblížením sondy k Plutu bola na jej snímkach zreteľná svetlá oblasť v tvare Srdca, ktorú pomenovali po objaviteľovi Pluta ''Tombaugh Regio''. Z okraja tejto oblasti prišla jedna z prvých podrobných snímok, na ktorej sa ukázalo geologicky mladé pohorie. Mladý vek tejto oblasti odborníci usúdili na základe toho, že na detailnej snímke neboli nijaké impaktné krátery.<ref name="astro.cz" />
== Vnútorné zloženie ==
[[File:Internal Structure of Pluto (dumb version).jpg|thumb|left|Predpokladaná vnútorná štruktúra Pluta: jadro zo silikátov, plášť z vody a kôra z metánu]]
Geologicky mladý terén zachytený na snímkach sondy New Horizons naznačuje, že planéta musí mať nejaké vnútorné teplo, ktoré postačuje na topenie sa látok na povrchu a zebezpečuje ich plasticitu. Jeho pôvod je však záhadou. Pluto je primalé na to, aby si zachovalo vnútorné teplo z čias svojho formovania sa. Niektoré ľadové mesiace veľkých planét, ktoré tiež vykazujú geologickú a vulkanickú aktivitu, získavajú teplo zo [[slapová sila|slapového trenia]] pri obehu, čiže z gravitačných účinkov ich planét. Keďže Pluto však nie je mesiacom, ani táto možnosť neprichádza do úvahy. Slapové trenie nemôže spôsobovať ani jeho veľký mesiac Cháron, pretože obieha v stacionárnej rotácii,<ref name="astro.cz" /> pri ktorej slapové účinky nenastávajú.
Pred preletom sondy New Horizons sa v strede telesa malo ukrývať [[jadro planéty|jadro]] s priemerom asi 1 200 km a hmotnosťou štvrtiny hmotnosti celej planéty. Jadro mali tvoriť silikátové horniny. To mala obaľovať vrstva vodného ľadu s hrúbkou okolo 550 km. Na povrchu sa mala nachádzať približne 50 km hrubá "kôra" zamrznutého metánu.<ref name="Rekordy" />
== Mesiace ==
[[Súbor:NH-PlutoCharon-Color-NewHorizons-20150711.jpg|right|thumb|300px|Pluto a jeho najväčší mesiac Cháron na zábere New Horizons]]
[[File:HydraHires.jpg|thumb|[[Hydra (mesiac)|Hydra]], jeden z malých mesiačikov Pluta]]
Okolo Pluta obieha päť mesiacov. Najväčší z nich, nazvaný [[Cháron (mesiac)|Cháron]], bol objavený [[22. jún]]a [[1978]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Owen
Řádek 155 ⟶ 174:
| miesto =
| jazyk = angličtina
}}</ref> Jeho priemer upresnený meraniami sondy New Horizons na {{km|1208|m}}<ref name="New Horizons"/> predstavuje takmer polovicu priemeru Pluta. Pluto a Cháron spolu obiehajú okolo jedného [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]]. Ich vzájomná vzdialenosť je {{km|19531|m}}, pričom dráha Chárona je takmer dokonale kruhová. Tieto všetky atribúty spôsobili, že doba obehu a rotácie Chárona je totožná s dobou rotácie Pluta. V praxi to znamená, že Cháron je z Pluta pozorovateľný iba z jednej pologule a je vždy otočený k Plutu iba jednou stranou ([[privrátená strana]]) podobne ako pozemský Mesiac. Sonda New Horizons ukázala, že Cháron je, podobne ako jeho materské teleso, pravdepodobne geologicky aktívny.<ref name="astro.cz" />
Cháron bol dlho známy ako jediný mesiac Pluta. V roku [[2005]] však Hubblov teleskop objavil ďalšie dva mesiace, [[Nix (mesiac)|Nix]] a [[Hydra (mesiac)|Hydra]], ktorých existencia bola následne potvrdená ďalšími pozorovaniami. V júni 2011 objavil štvrtý mesiac, ktorý dostal pomenovanie [[Kerberos (mesiac)|Kerberos]],<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/190413/objavili-dalsi-mesiac-planety-pluto/</ref> a v júni roku 2012 piaty s názvom [[Styx (mesiac)|Styx]].<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/210192/pluto-ma-pat-mesiacov/</ref> Mená mesiacov pochádzajú z gréckej mytológie; [[Kerberos]] je trojhlavý pes, strážca vchodu do podsvetia a [[Styx (mytologická rieka)|Styx]] je rieka oddeľujúca svet živých a svet mŕtvych.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kramer
| meno = Miriam
Řádek 198 ⟶ 219:
== Výskum zblízka ==
[[19. január]]a 2006 o 19:00 UT úspešne odštartovala z [[Cape Canaveral|mysu Canaveral]] nosná raketa [[Atlas V (raketa)|Atlas V]] (model 551; výr. č. AV-010) s raketovým ťahačom Star 48B, na ktorý bol pripojený drahocenný náklad určený na prieskum planéty Pluto – sonda [[New Horizons]]. Po niečo menej ako trištvrte hodine letu sa sonda New Horizons úspešne odpútala od Star 48B a začala svoj samostatný let k Plutu. Sonda je prvým ľudskou rukou vyrobeným telesom, ktoré je určené na prieskum trpasličej planéty.
| priezvisko =
| meno =
Řádek 210 ⟶ 231:
| miesto =
| jazyk = angličtina
}}</ref> New Horizons okolo Pluta len preletela, nepristala na ňom, ani nevstúpila na jeho obežnú dráhu, a je na únikovej dráhe prečo zo slnečnej sústavy. Žiadna ďalšia misia k Plutu nebola vyslaná, ani sa neplánuje.
== Mytológia ==
| |||