Rudolf Šiška: Rozdiel medzi revíziami

{{Bez zdroja}}

{{urgentne upraviť|20150730}}

 

 

V roku 1949 po maturite nastúpil učiť na základné školy v Solčanoch, Preseľanoch a Bošanoch, kde pracoval ako učiteľ a zástupca riaditeľa školy. Slovenčinu učil aj v Oponiciach. Popri učiteľskej práci aktívne publikoval a zároveň študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave - slovenský a ruský jazyk. Spromoval v roku 1961. V čase štúdia sa zapojil do honorovanej súťaže o názov regionálnych novín v Topoľčanoch. Podal návrh Náš dnešok, vďaka čomu súťaž vyhral. A hoci na podnet okresného tajomníka sa však názov novín zmenil na Socialistický dnešok, Rudolf Šiška získal honorár päťdesiat korún.

 

 

Prežíval veľmi ťažké životné obdobie. Pracoval ako nočný strážnik v Družstve invalidov a v ďalších podnikoch. V tomto období vytvoril väčšinu svojej básnickej tvorby a učil sa cudzie jazyky. Zveršoval bájky Ezopa, preložil a zveršoval Krylovove, Lessingove, La Fontainove bájky, písal vlastné bájky, glosy. A hoci ho postihol aj zákaz publikovať, tvoriť neprestal a venoval sa aj odbornej tvorbe a metodike. Na Univerzitu Konštantína Filozofa sa vrátil opäť až po 20 rokoch vďaka politickej rehabilitácii. Zas pokračoval vo svojej pedagogickej, vedecko-výskumnej a publikačnej práci, aktívne roky za katedrou mu však v tomto období už uplynuli veľmi rýchlo. V roku 1996 odišiel do dôchodku.

V posledných rokoch života mu už ubúdalo síl, ale tvorivý zostal aj na sklonku života. V roku 2012 vyšla jeho posledná knižka Rozprávkové šibalstvá, ktorú minulý rok poslal do povodňami postihnutej Vojvodiny ako súčasť zbierky humanitárnej pomoci.