Verzia z 17:07, 18. január 2015 upraviť BT (diskusia \| príspevky) S právom rollback 18 675 editací d Verzia používateľa 80.242.33.33 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Stryn ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:04, 1. august 2015 upraviť vrátiť Gepetito (diskusia \| príspevky) S právom rollback 66 896 editací d wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 6: == Kostnický koncil a počiatky husitstva == Zatknutie Jana Husa v [[~~Kostnica~~Konstanz (mesto)\|Kostnici]] (1414) vyvolalo v českých krajinách veľké napätie a [[stavy]] volali po tom, aby cisár [[Žigmund Luxemburský]] Husa prepustil. Po Husovej smrti na [[Kostnický koncil\|Kostnickom koncile]] [[6. júl]]a [[1415]] začali otvorené nepokoje, najmä proti kléru a rehoľníkom, takže dokonca aj [[arcibiskup]] musel utiecť. Kráľ [[Václav IV.]], vedený aj svojím odporom voči Žigmundovi, rovnako ako svojou manželkou, naklonenou Husovým priaznivcom, túto revoltu podporoval. [[Pápež]] [[Martin V.]] ešte ako [[kardinál]], sa zasadzoval o boj proti názorom, ktoré koncil odsúdil, potreboval však k tomu spoluprácu kráľa Václava. Roku [[1418]] získava Žigmund svojho brata Václava na stranu koncilu, pretože náboženská vojna bola na spadnutie. Vodcovia husitského hnutia a vojenskí velitelia museli opustiť krajinu a katolícki kňazi boli dosadení späť na svoje miesta. Najmä po smrti kráľa Václava v roku [[1419]] dochádzalo v krajine k najrôznejším stretom. [[Pražská defenestrácia (1419)\|Defenestrácia]] cisárovi verných konšelov a radných z okien pražskej novomestskej radnice a sústreďovanie husitov v mestách aj v horských oblastiach boli začiatkom husitskej revolúcie a vojen, ktoré ju nasledovali. V roku 1420 husiti stanovili svoj program v takzvaných [[Štyri pražské artikuly\|Štyroch pražských artikulách]]. V tom istom roku založili mesto [[Tábor (Česko)\|Tábor]], ktoré sa potom stalo centrom husitskej revolúcie.

Husitstvo: Rozdiel medzi revíziami