David Ben Gurion: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 21:
V roku 1935 sa stáva predsedom Židovskej agentúry, ktorá je Britmi považovaná za oficiálne zastúpenie židov v Palestíne. Keď v roku 1939 začína Veľká Británia obmedzovať židovskú imigráciu do Palestíny, volá po akciách odporu - od pokojných až po vojenské. Počas 2. sv. vojny pracoval na tom, aby sa do Palestíny dostalo čo najviac židov. Najprv to robil legálne, ale keď Briti stanovili kvóty na počet prisťahovalcov, podieľal sa na ich pašovaní. Zároveň vyzýval mladých židov, aby sa pridali k britským jednotkám a bojovali proti Hitlerovi.
 
Keď sa skončila vojna, obrátil sa proti Britom. Krátky čas spolupracoval s militantoumilitantnou organizáciou Irgun, ale odmietal jej teroristické metódy. Neskôr, keď sa stal premiérom, postavil všetky židovské teroristické skupiny mimo zákona. V roku 1946 sa stáva vodcom Hagany.<ref>http://encyklopedia.sme.sk/c/2950507/ben-gurion-david.html</ref>
 
== Štát Izrael ==
Napriek odporu jeho vlastnej strany Mapai aj varovaniu Američanov, vyhlásil 14. mája 1948 izraelskú deklaráciu nezávislosti<ref>http://embassies.gov.il/Praha/AboutIsrael/history/Pages/History-State-of-Israel.aspx</ref> a stáva sa aj dočasným predsedom vlády [[Izrael|Izrealu]]. V januárových voľbách v roku 1949 jeho strana Mapaj víťazí a David Ben-Gurion je zvoleným riadnym premiérom. Počas svojej kariéry podporoval Trojstrannú deklaráciu, ktorá mala zaručiť zachovanie hraníc v tej podobe, v akej boli po ukončení vojny za nezávislosť.<ref>JOHNSON, Paul. Dějiny židovského národa. Vyd. 2. Praha: Rozmluvy, 2007</ref>
 
V roku 1953 končí v úrade premiéra a vracia sa do kibucu Sade Boqer. Do politiky sa vracia až v roku 1955 najprv ako minister obrany a po niekoľkých mesiacoch nastupuje na uvoľnené miesto ministerského predsedu. V roku 1956 dáva príkaz k útoku na Egypt (konflikt známy ako Sueszká kríza), pri ktorom Izrael získal väčšiu časť [[Sinajský polostrov|Sinajského poloostrovapolostrova]].<ref>HERZOG, Chaim. Arabsko-izraelské války: válka a mír na Blízkém východě od války za nezávislost v roce 1948 po současnost. Vyd. 1. Praha: NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2008.</ref>
 
V novembri 1959 zostavuje novú vládu, ktorá je ale nestabilná kvôli rozporom s vodcom Histadrutov P. Pavonom. V roku 1963 opúšťa vládu z osobných dôvodov, tentokrát definitívne. Jeho nástupcom sa stáva Levi Eškol. V roku 1965 opúšťa Mapaj, ktorú kedysi založil. Protestuje tak proti jej zlúčeniu so stranou Ahdut HaAvodah. Potom vytvára vlastnú stranu - Rafi. Tá ale vo voľbách získava iba 10 kresiel, zatiaľ čo Mapaj a Ahdut HaAvodah 45.