Srbochorvátčina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Alygator (diskusia | príspevky)
Alygator (diskusia | príspevky)
Dejiny, súčasná situácia
Riadok 102:
Aby sa väčšmi priblížili spisovnému jazyku, chorvátski spisovatelia sa zriekli prvkov kajkavského nárečia a osvojili si štokavské nárečie ako spisovnú reč. Takisto srbskí spisovatelia sa vzdali slavenosrbského jazyka.<ref>Miodrag Popović, Vuk Stef. Karadžić (str. 318), NOLIT, Belehrad, 1987.</ref> Následne, aby sa zblížili aj abecedy, chorvátska latinka i srbská cyrilika boli zreformované na fonetickom princípe.<ref>Miodrag Popović, Vuk Stef. Karadžić (str. 322), NOLIT, Belehrad, 1987.</ref>
 
=== NárečiaSúčasná situácia ===
{{Citát|Keď niekoľko národov alebo štátov používa jeden jazyk, lingvisti nezahŕňajú do názvu jazyka všetky národy, pretože by tak vznikol príliš dlhý názov... V našom prípade jazykovedci vymysleli v 19. storočí dvojdielny názov, a dnešní lingvisti sú ich nasledovníkmi, podobne ako súčasní chemici zdedili chemické názvy, alebo ako americkí lingvisti zdedili názov svojho jazyka. Dvojdielny model slúži na to, aby zahrnul hraničné jazyky, a centrálnu zónu netreba menovať, keď poznáme tieto hraničné jazyky. Tak je to aj v prípade [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskych jazykov]], kde názov obsahuje iba hraničné oblasti, a jazyky, ktoré ležia medzi nimi, napríklad arménčina a perzština nie sú zahrnuté v názve. Musím zdôrazniť, že všetky tieto názvy zväzujú iba lingvistov a nie obyčajných ľudí; oni môžu nazývať jazyk, ako chcú, a aj nemusia nijako nazývať.<ref>[http://www.e-novine.com/intervju/intervju-drustvo/73198-Jezik-nacija-lai.html Jezik, nacija i laži]</ref>|[[Snježana Kordić]] o srbochorvátskom jazyku}}
 
Aj keď hovorový jazyk je stále taký istý, používatelia tohto jazyka ho zväčša nenazývajú srbochorvátčinou. Napr. pri sčítaní obyvateľstva v Chorvátsku roku 2001 iba 0,16% obyvateľov uviedlo ako svoj materinský jazyk chorvátosrbčinu, resp. srbochorvátčinu.<ref>[http://www.dzs.hr/Hrv/Popis%202001/popis20001.htm DZS: Stanovništvo prema materinskom jeziku...]</ref> Napriek rôznym názvom a snahám chorvátskych, srbských, bosnianskych a čiernohorských lingvistov dokázať, že ide o rôzne jazyky, národy si medzi bez problémov rozumejú.<ref name="h-alter"/>
 
Súčasná [[jazykoveda]] považuje srbochorvátčinu za živý makrojazyk pod označením <tt>hbs</tt>.<ref>[http://www.sil.org/iso639-3/documentation.asp?id=hbs Documentation for ISO 639 identifier: hbs]</ref> Aj keď je identifikátor <tt>sh</tt> považovaný za zastaraný,<ref name="ISO">
{| class="wikitable" style="margin:auto; margin:10px;"
|+ ISO 639-2/RA Change Notice
!ISO<br />639-1<br />Code
!ISO<br />639-2<br />Code
!English<br />name of<br />Language
!French<br />name of<br /> Language
!Date<br />Added or<br />Changed
!Category<br />of Change
!Notes
|-
|[-sh]
|(none)
|Serbo-Croatian
|serbo-croate
|2000-02-18
|Dep
|This code was deprecated in 2000 because there were separate language codes for each individual language represented (Serbian, Croatian, and then Bosnian was added). It was published in a revision of ISO 639-1, but never was included in ISO 639-2. It is considered a macrolanguage (general name for a cluster of closely related individual languages) in ISO 639-3. Its deprecated status was reaffirmed by
the ISO 639 JAC in 2005.
|-
|sr
|srp [scc]
|Serbian
|serbe
|2008-06-28
|CC
|ISO 639-2/B code deprecated in favor of ISO 639-2/T code
|-
|hr
|hrv [scr]
|Croatian
|croate
|2008-06-28
|CC
|ISO 639-2/B code deprecated in favor of ISO 639-2/T code
|}
Referenca: http://www.loc.gov/standards/iso639-2/php/code_changes.php</ref> spoločne z identifikátormi <tt>scc</tt> i <tt>scr</tt>.<ref name="ISO"/>
Vo svete sa pojem srbochorvátčina naďalej normálne používa medzi jazykovedcami, prekladateľmi i profesormi lingvistiky.<ref name="Novacic"/> V slavistike sa v súčasnosti okrem názvu „srbochorvátsky“ používa aj názov ''bosniansko-chorváto-srbský jazyk''.<ref>[http://www.seelrc.org/webliography/bcs.ptml Bosnian/Croatian/Serbian]</ref> Srbochorvátsky jazyk sa i naďalej vyučuje na mnohých vážených svetových univerzitách: [[Cambridge]], [[Oxford]], [[Sorbonna]], Univerzita štátu Arizona vo [[Phoenix (Arizona)|Phoenixe]], atď.<ref name="Novacic"/>
 
Niektoré medzinárodné inštitúcie, napríklad [[Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu]] používali oficiálne názov ''bosniansky, chorvátsky alebo srbský jazyk'' (BHS) ako súhrnné označenie jazykov Bosniakov, Chorvátov, Čiernohorcov a Srbov.<ref>[http://www.icty.org/ MKSJ]</ref>
 
== Nárečia ==
 
V oblasti srbochorvátskeho diasystému vystupujú tri veľké nárečia: štokavské, kajkavské a čakavské nárečie. Hercegovinské štokavské nárečie je základom pre všetky tri spisovné formy: srbskú, chorvátsku i bosniansku. Žiada sa spomenúť, že rozdiely medzi nárečiami a ich variantmi majú geografický a nie etnický pôvod. Množstvo rozdielov je toľko, že nie všetky nárečia sú medzi sebou zrozumiteľné.