Hoci gramofón je už 20 rokov (od nástupu [[CD]]) na ústupe, jeho kvalitu CD nikdy nedosiahne <code><nowiki>{{Chýba zdroj}}</nowiki></code> , [[SACD]] (super audio CD) má síce lepšie porovnanie, ale na špičkové zariadenia sa zrejme nedotiahne. Dôvod je prozaický – pri CD signále, ktorý je "rozkrájaný" ako digitálna torta na kúsky pri frekvencii niečo nad 40 kHz, sa nedosiahne taká kompaktnosť pri spätnom vyskladaní do „analógovej“ podoby (teda toho, čo počujeme z reproduktorov). Ľudské ucho je ojedinele schopné počuť signály až do výšky 20 kHz – teda 20 000 krát kmitnutie za sekundu. Ak to zosnímame vzorkovaním, ktoré je len 2x väčšie, výsledok bude pri týchto výškach znieť plechovo. Navyše, tieto výšky sú obsiahnuté ako násobky nižších signálov v týchto nižších frekvenciách, a to je napríklad dôvod, prečo husle znejú inak ako klavír a aj ako gitara, a to sme len pri strunových nástrojoch. Aj hlasivky sú takýmto nástrojom. Pri SACD je frekvencia vzorkovania 4x vyššia, ale stále to nie je analóg.
CD prerazilo na trhu v porovnaní s klasickým gramofónom z praktických dôvodov – neobsahuje [[šum]] (pokiaľ ten šum už nie je nahratý), má malé rozmery, čítanie je bezdotykové a je teda aj odolnejšie voči poškrabaniu.
