'''Carl Otto Ehrenfried Nicolai''' ([[9. jún]] [[1810]], [[Kaliningrad|Königsberg]] -– [[11. máj]] [[1849]], [[Berlín]]) bol [[Nemecko|nemecký]] [[skladateľ]] a [[dirigent]] obdobia [[romantizmus (hudba)|romantizmu]], zakladateľ [[Wiener Philharmoniker|Viedenskej filharmónie]]. Najviac ho preslávila jeho operná verzia [[William Shakespeare|Shakespearovej]] [[komédia|komédie]] ''Veselé paničky windsorské'' (''Die lustigen Weiber von Windsor'') z roku [[1847]]. Jeho dielo obsahuje ale aj päť [[opera|opier]], hudbu pre samospevy, diela pre [[orchester]], [[spevácky zbor]], [[ansámbl]] a pre sólové nástroje.
==Život==
Otto Nicolai sa narodil v nemeckom Königsbergu do muzikantskej rodiny. Hudbe sa dôkladne učil už od ranného detstva, čomu nasvedčuje aj fakt, že už vo svojich 8 rokoch dokonale ovládal hru na [[klavír]]. O niečo neskôr sa rozhodol opustiť svoje rodné mesto a vydať sa do Berlína, kde študoval u [[Carl Friedrich Zelter|Carla Friedricha Zeltera]]. V roku [[1831]] napísal svoju prvú symfóniu a niekoľko koncertov, čo mu zaistilo niekoľko prestížnych funkcií. Začal vynikať ako varhaníkorganista v [[Rím]]e, [[dirigent]] vo [[Viedeň|Viedni]] a riaditeľ opery v Berlíne. V hlavnom meste rakúska začal zavádzať poriadanie filharmonických orchestrov, ktoré sú považované za základ jedného z najväčších svetových orchestrov, Viedenskej filharmónie, čím sa Nicolai stal jej zakladateľom. Veľký úspech získal tiež so svojimi piatimi operami, zvlášť s operou ''Mariana'' z roku 1841, ale jeho nesmrteľnosť spočíva hlavne v jeho diele ''Veselé paničky windsorské'' (Die lustigen Weiber von Windsor), ktoré napísal v roku [[1847]] a ktoré je inšpirované rovnakou shakespearovskou témou ako [[Giuseppe Verdi|Verdiho]] ''Falstaff'', ktorý ich prirodzene zatieňuje. Vysokého veku sa však nedožil. Zomrel vo svojich tridsiatich ôsmich rokoch na následky mŕtvice. Napriek tomu Nicolaiova opera má nesporný pôvab a obsahuje niekoľko výnimočných a krásnych melódií, z ktorých sú niektoré známe vďaka dosiaľ populárnej predohre.
